• Vyhodnotenie - Zbery

          • Za školský rok 2019/2020.

            Gaštany: (SPOLU 1261 kg)                                                                         Jednotlivci                       

                            1. miesto 3. B (390 kg)                                       1. miesto - Lenka Šmalová (3. B) 136 kg             

                           2. miesto 6. A (224 kg)                                       2. miesto - Barbora Beňová (3. B) 119 kg                   

                          3. miesto 6. D (158 kg)                                       3. miesto - Rebeka Romanová (3. B) 82 kg                 

                         4. miesto 2. B (103 kg)                                                  4. miesto - Hladká (1. A) 61 kg                    

                         5. miesto 1. A (95 kg)                                                    5. miesto - Šipková (2. B) 57 kg

             

            Papier: (SPOLU 2824 kg)                                                                            Jednotlivci                       

                         1. miesto 3. B (377 kg)                                        1. miesto - Barbora Beňová (3. B) 317 kg

                        2. miesto 3. A (351 kg)                                     2. miesto - Melánia Schniererová (6. D) 229 kg

                        3. miesto 6. D (310 kg)                                         3. miesto - Amália Bugárová (1. A) 189 kg

                        4. miesto 1. A (307 kg)                                                    4. miesto - Rakitová (5. A) 133 kg

                        5. miesto 2. B (258 kg)                                                    5. miesto - Fančiová (2. A) 195 kg

             

            Hliník: (SPOLU 1406 kg)                                                                             Jednotlivci                       

                        1. miesto 4. C (355 kg)                                                     1. miesto - Očkaj (4. C) 153 kg

                        2. miesto 2. B (206 kg)                                                2. miesto - Oliver Velocha (4. C) 115 kg

                       3. miesto 3. B (167 kg)                                              3. miesto - Sebastián Hrehuš (1. A) 100 kg

                       4. miesto 1. A (119 kg)                                                          4. miesto - Skalová (5. B) 90 kg

                       5. miesto 5. B (92 kg)                                                         5. miesto - Rešetárová (7. A) 52 kg

             

            Všetkým prajeme veľa vytrvalosti a odhodlania aj v ďalšom roku.

             

          • Naši bývalí a úspešní (13.)- podnikateľ, galerista, altruista

          • Jozef Klement 

             

             

                  V roku 1959 ste boli prvákom v našej škole. Keď som sa to dozvedela, ostala som milo prekvapená. Vždy som Vás považovala za Zvolenčana.

            Ako spomínate na našu školu a ako ste sa dostali z Teplíc do Zvolena?

                 Moje spomienky na školu sú veľmi intenzívne. Už v materskej škole som sa veľmi tešil na nové zážitky - školské. Spomínam si, že v 1. triede ma učila pani učiteľka Jurečková a zážitok bol o to silnejší, že sme prišli do novej školy. Nemala ešte všetky detaily dotiahnuté, no to som ja vtedy nevnímal. Vnímal som, že sme mali biele ponožky, krátke nohavice a vyžehlenú košeľu. Tešil som sa počas deviatich rokov do nového ročníka, hoci žiakom som bol priemerným - bojujúcim o dvojky a trojky. Matne si spomínam, že niekoľkokrát som bol predvolaný aj do riaditeľne, lebo som nebol ani veľmi poslušný žiak.  Nemal som rád prísnu organizáciu, čakanie v radoch, bol som „rebel“. To sa postupne obrúsilo.  Najkrajšie spomienky patria stretávaniu sa s kamarátmi., Po skončení základnej školy som nastúpil do strednej školy v Žiline na odbor zubný laborant. A do Teplíc som chodil na víkendy. Po skončení strednej školy som si podal žiadosť o zamestnanie do Zvolena, lebo tam bolo miesto zubného laboranta.

                 V septembri ste sa nemohli zúčastniť slávnostného začiatku školského roku u nás. Organizovali ste Školský deň. O čo ide?

                   Školský deň je súčasťou Zvolenského Klemo dňa. Sme firma, ktorá sa zaoberá predajom školského a papierenského tovaru. Klemo je spoločnosť, ktorú som vytvoril pred 30 rokmi. Funguje na báze služieb, obchodu, predaja a servisu. Počas Školského dňa už asi 12. rok prezentujeme naše výrobky. Môžete sa prísť pozrieť, lebo lepšie je raz vidieť, ako mnoho o tom hovoriť. Z našej webovej stránky sa dozviete aj o iných našich aktivitách - čítanie deťom, ktoré je zapojením do celoslovenskej akcie Slovensko číta deťom, divadelné predstavenia pre deti s malým občerstvením a darčekom.V registri podnikateľov je pri Vašom mene  zaradenie v kategórii  papier a polygrafia. Firma Klemo  sa spája so zavedením samonamáčacích pečiatok na slovenský trh. Mohli by ste popísať cestu od žiaka k "pečiatkarovi" slovenského významu? A na čo okrem pečiatok je zamerané Vaše podnikanie? Príbeh od žiaka k pečiatkarovi je trochu dlhý, ale ak to porovnáme s príbehom Zeme, tak zasa až taký dlhý nie je. Zhruba 25 rokov som pracoval na rôznych pozíciách vo zvolenskej nemocnici. Neter priniesla zo Švajčiarska mechanizmus samonamáčacej pečiatky. Bolo to v období, keď sa uvoľnil priestor na podnikanie. Lekári v nemocnici nosili v plášťoch drevené pečiatky, ktoré im farbili vrecká namodro. Rozhodol som sa prinesený mechanizmus pečiatky "oživiť". Bolo to časovo náročné, preto som dal v nemocnici výpoveď. Zistil som,  že sám to nezvládnem a potrebujem ďalších ľudí. Nikdy predtým som nepodnikal, no postupne sme si budovali pozíciu, získali sme zákazníkov, ktorí začali vnímať, že sme firma, ktorá je seriózna, dokáže poskytnúť požadované služby a plní to, čo sľúbila. Môžem povedať, že sme v objeme služieb a poznateľnosti značky v prvej trojke až päťke. Mimochodom máme zastúpenie aj v Turčianskych Tepliciach, ktoré je momentálne v menšom útlme, no verím, že sa rozbehne. Na Slovensku máme 18 zastúpení. Okrem pečiatok sa venujeme aj iným tovarom - v poslednej dobe aj výrobe rúšok, automatov na rúška, strojov na dezinfekciu rúk. Vyrábame aj ochranné štíty - tie umožňujú dámam líčiť sa za každých okolností.

                 Ako rodáčka zo Zvolena sledujem dianie v meste. Je pozoruhodné, koľkým aktivitám so vzdelávacou, športovou, kultúrnou a sociálnou náplňou sa venujete.  Ktoré Vy považujete za najdôležitejšie?

             

                 Bol som zakladajúcim členom Rotary klubu. Venujeme sa altruistickým činnostiam, aktivizujeme sa v rámci celosvetovej pomoci v boji s detskou obrnou. Pomáhame hendicapovaným deťom v dennom stacionári Symbia. Začal som sa venovať projektu, ktorý súvisí s cyklistikou. Boli by sme radi, keby popri historickej železničnej trati z Hronskej Dúbravy do Banskej Štiavnice vznikla cyklotrasa. Pripomenuli by sa tak pojmy  banskoštiavnická Anča či Trať mládeže. Cyklotrasa by bola súčasťou prepojenia Poľsko -Maďarsko. Sme vo fáze predprojektovej prípravy.Angažujem sa vo výtvarnom umení, mám súkromnú galériu, otvárali sme už 106. výstavu.Vystavovali aj Tepličania -   výtvarník Miroslav Bartoš aj fotograf Gusto Hegedüš. Veľmi si vážim pomoc svojej rodiny - manželky aj dvoch dospelých dcér. Bez ich podpory by som sa toľkým aktivitám nedokázal venovať.

                  Ako sa zrodili miesta, na ktorých je v septembri  pripomínaný Deň obetí holokaustu a rasového násilia – „Park ušľachtilých duší“ a „Park zabudnutých susedov“?

                 „Park zabudnutých duší“ je pred našou firmou a bol vybudovaný s podporou Mesta Zvolen. Tu som pomohol s myšlienkou a malými prácami.  Pripomína tých, ktorí nesúhlasili s ideológiou fašizmu a dôrazne proti nej vystúpili. Boli rôznych národností aj vierovyznania. Návštevníci, ktorí si v parku posedia, sa môžu zamyslieť nad tým, čo ľudí rozdeľuje a čo ich spája. Zaujímavá je fontána od Ing. arch. Igora Fašku a realizátora Mariana Skučku. Zvolenčania nazvali túto fontánu „Židovské slzy“ .„Pamätník ušľachtilých duší“ je jediný svojho druhu na Slovensku aj v strednej Európe. Spomienkový deň holokaustu má zaujímavú dramaturgiu. Desiatka pozvaných ľudí - osobností - číta mená Židov, ktorí  počas druhej svetovej vojny zahynuli alebo boli deportovaní a nikdy sa nevrátili do svojich domovov. Na druhej strane židovského cintorína je „Múr cti“. Na ňom sú zapísané mená ľudí, ktorí zachraňovali Židov, poskytli im útočisko v ťažkých časoch a veľakrát im zachránili život.  Pod záštitou profesora Nižňánskeho, mimochodom rodáka z Turčianskych Teplíc a pani RNDr.  Lônčíkovej  je konferencia, ktorá dokáže osloviť mnoho mladých ľudí.

                   Máte návod, ktorý Vám pomáha prekonať prekážky? Je evidentné, že sa žiadnych neľakáte.

                  Trošku sa „ľakám“ jednej veci - že sa mi kráti čas. Väčšinou to býva tak, že tá druhá životná  "päťdesiatka" je kratšia. Prekážky sú pre mňa zároveň výzvami, keď nemám úplne jasné kontúry aktivít a snažím sa ich nasmerovať tak, aby boli úspešné. Návod je...,  pomenoval by som to „plachtenie“. Plachtenie medzi tým, čo sa dá a čo sa nedá. Je veľmi dôležité, aby si človek uvedomil, že neurobí nejakú mimoriadnu vec pre ľudstvo, to nezvládneme, ale musíme si povedať, že potrebujeme vzťahy. Ja som človek, ktorý sa stretáva s mnohými ľuďmi a s mnohými si telefonuje.. Prirodzene som rád, keď možnosť s ľuďmi urobiť niečo pre ostatných je ďaleko príjemnejšia, ako obohacovať len sám seba. Mať príjemný pocit z dobre urobenej veci. Nemusí to byť nič mimoriadne . Môže to byť len pomoc s ťažkou taškou niekomu, kto nevládze. Tohto roku mám pred sebou malú výzvu - urobiť niečo pre ľudí, ktorí tu boli kedysi, žili tu a zanechali nám svoje výtvarné dielo. Chcel by som vytvoriť pre nich knižku. Boli to Karol Feňves a Tibor Spitz - skvelí výtvarníci. A samozrejme, veľmi mi pomáha, ak mám možnosť stretávať sa s ľuďmi, s ktorými si mám čo povedať.

            Čo by ste zaželali našej škole k 60. výročiu?

                    Šesťdesiatka je krásne číslo, želám jej, aby sa dožila ešte niekoľkých ďalších šesťdesiatok. Aby mohla oslavovať chvíle, v ktorých si žiaci dokážu uvedomiť, ako využiť vedomosti a zručnosti, ktoré v škole získali. Je dôležité, aby prepojenie medzi rodinou a školou bolo také silné, že posunie žiakov do školy života pozitívnym spôsobom. Momentálne sa mi najdôležitejšia zdá vnímavosť školy k žiakom a pomoc pre nich. V škole je mnoho žiakov schopných pomôcť svojim spolužiakom. Pomáhať majú predovšetkým pedagógovia.  Vnímať, keď sa niekto stáva smutným, zamĺknutým, samotárskym. Má to vždy svoju príčinu. Postaviť sa na stranu žiaka vylučovaného z kolektívu. To  má byť na prvom mieste práca učiteľa. Želám škole symbolicky mnoho síl. Popri všetkých povinnostiach zachovať vnímavosť ku každému , kto je jej súčasťou a pomáhať mu tak, aby získal mnoho vedomostí a spomínal na školu len v dobrom.

                   Rozhovor vznikol pri osobnom stretnutí. Šarmantný pán s charizmou niekoľkokrát urobil narážku na svoj vek. Pôsobí ale mladistvo. Iste kvôli snom a víziám, ktorými žije. Mal úplnú pravdu, že čas obrúsil jeho netrpezlivosť a rebelantstvo. No ešte presnejšie je to, že svoje spoznané a pomenované vlastnosti dokázal využiť tak, aby slúžili pre dobro ostatným. To patrí k tajomstvu naplneného života.

                                                                            Za rozhovor a príjemne strávený čas pri ňom ďakuje Ingrid Straková

             

             

          • Naši bývalí a úspešní (12.) - fotografka

          • Monika Matulová 

                   V živote človeka sú chvíle, všedné aj výnimočné, ktoré si želáme zachovať v podobe fotografie či videa. Niekedy práve vďaka fotografiám dodatočne oceníme výnimočnosť a vzácnosť toho, čo sme prežili. Už nás len chvíľa delí od ukončenia tohto školského roka. Rovnako ako po minulé roky, aj teraz niektorým školský zvonček zazvoní poslednýkrát. Spomienku na tento deň si uchovajú absolventi aj vo fotografiách, aby po rokoch mohli s nostalgiou spomínať. Nie tak dávno opustila školské lavice našej školy Monika Matulová, ktorá vo fotografovaní našla nielen svoju záľubu, ale aj možnosť pracovného uplatnenia.

                 Niekedy si bývalí spolužiaci urobia stretnutie až po mnohých, mnohých rokoch, dovtedy prežijú veľkú časť života, a predsa sa radi vrátia do čias základnej školy. Teba, Monika, od základnej školy delí len chvíľa. Trochu teda predbehneme s otázkou:  Čo sa Ti vynorí v mysli, keď sa povie ZŠ Školská Turčianske Teplice? 

                   Chvíľa, ktorá trvá už 11 rokov. :) V prvý moment ma napadne modrá budova a potom naša trieda s veľkými drevenými lavicami, farebné nástenky slávnych fyzikov nad tabuľou a najlepšia triedna učiteľka, akú sme mali, pani Chvojková. A samozrejme aj spolužiaci, s  ktorými som vyrastala väčšinou už od škôlky.

                Najčastejšia otázka žiakov, keď sa rozprávame o ich budúcnosti je: Vedeli ste už v ZŠ, čo budete robiť, chceli ste byť učiteľkou? Monika, vedela  si už v základnej škole, aké povolanie chceš vykonávať v budúcnosti? Aký odbor si nakoniec vyštudovala a kedy si sa preň rozhodla?

                Netušila som vôbec, čo chcem robiť v budúcnosti, ale už na základnej škole, v 7. ročníku ma veľmi bavilo fotografovanie. A keď sme sa mali v 9. ročníku rozhodovať, kam na strednú školu, pamätám si, že triedna pani učiteľka Chvojková mi našla školu, na ktorej sa študuje odbor fotografia. Ale v tých časoch som bola veľmi zaľúbená a predstava, že odídem na internát sa mi veľmi nepozdávala. Rozhodla som sa teda ostať blízko domova a začala som študovať na Pedagogickej a sociálnej akadémii, odbor: animátor voľného času. Dnes už ten odbor nie je. No, nesťažujem sa, že som sa takto rozhodla, je to odbor, ktorý ma naučil pracovať s deťmi/ľuďmi a získala som kreatívnejšieho ducha. Ale s fotením som neprestala, bavilo ma to a neskôr som sa stala viac-menej triednou aj školskou fotografkou a vo voľnom čase som fotografovala už na lepšej úrovni.

                  Čo by si poradila terajším deviatakom a najmä ôsmakom, ktorí stoja pred výberom školy? Rozhodovať sa srdcom či rozumom? :-)A čo mladší žiaci? Je potrebné byť už v základnej škole aktívny a tvorivý?

                 Škola by sa nemala brať ako niečo, kde sa trpí a čaká na poslednú hodinu. Jasné, sú dni kedy nesvieti slnko, ale treba si vážiť, že Vám učitelia dávajú do života veľa vedomostí a snažte sa im spätnou väzbou za to odvďačiť.Terajším deviatakom by som poradila, aby mysleli, nielen 4 roky vopred, ale na dlhší časový úsek. :) Vyberajte si školu, pri ktorej už teraz cítite, že ten daný odbor by Vás bavil a nenechajte sa ovplyvniť okolím, oni to za Vás nevyštudujú. Je to Vaša budúcnosť a ako sa hovorí: ,, Každý si je strojcom vlastného šťastia.” A keď máte možnosť sa  rozhodnúť teraz, čo budete robiť,  konajte tak, aby ste neboli potom sklamaní.

                 Čo nám prezradíš o svojej súčasnosti? Fotoaparát je Tvoj kamarát či spolupracovník? Hovorí sa, že krása spočíva v oku toho, kto sa díva. Z tvojich fotografií jednoznačne vidieť, že dokážeš odhaliť krásu u každého človeka. Na aké fotenie sa tešíš najviac?

                  Nevyhľadávala som prácu, ktorej odbor som vyštudovala. Po strednej škole som pracovala niekoľko rokov vo fotoslužbe. Super, našla som si prácu, kde som bola v kontakte s fotografiou a získala som veľa nových skúseností. Až prišlo obdobie, kedy som nestíhala po práci spracovávať fotografie. A po dlhom zvažovaní som sa rozhodla, že fotografovanie je to, čo ma už roky baví a dnes môžem povedať, že aj živí. Bolo to najlepšie rozhodnutie, aké som mohla urobiť. Mňa najviac napĺňa práca s ľuďmi a mojím obľúbeným typom fotenia sú svadby, celkovo zaľúbené páry a potom detičky, rodinky a niekedy si odfotím aj spoločenské akcie. A v tomto mi pomohol aj odbor, ktorý som vyštudovala, takže výber školy nebol úplne z cesty.

                  Bez plánov sa človek nedokáže posúvať ďalej. Máš ešte nejaké ďalšie vysnívané profesijné ciele? 

                   Ja mám potrebu sa stále učiť nové veci, ale ak mám byť konkrétnejšia, malá túžba je mať raz fotografie v módnom časopise. Ale vôbec sa zatiaľ nezameriavam príliš na tento typ fotografie, iba okrajovo, kedy si vymýšľam vlastné projekty s kamarátkami. Zatiaľ na to ešte netlačím. :) Venujem sa teraz najmä svadbám a v nich sa snažím zdokonaľovať.

                 Nepovinná otázka 😊: Chcela by si niečo odkázať žiakom alebo aj učiteľom jubilujúcej školy?

                 Možno len: Choďte si za svojimi snami! A učiteľom želám pevné nervy. :-)

               Ďakujeme, Monika, za úprimné odpovede. Žiaci a ich rodičia, učitelia, zamestnanci ZŠ s MŠ na Školskej ulici Ti prajú veľa úspechov a veľa priaznivých dní. A dofotenia!

                                                                                                        Pýtala sa: Mgr. V. Hnilová

            Fotografie poskytka Monika.

             

             

             

               

          • OZNAM ŠKOLSKEJ JEDÁLNE

          • Odhlášky žiakov  a vyučujúcich ZŠ zo stravy na pondelok 29. 6. a utorok 30. 6. 2020 budú prijaté najneskôr

             v piatok 26. júna 2020 do 14:00.

            Po tomto termíne už odhlášky nebudú akceptované!

          • NAŠI BÝVALÍ A ÚSPEŠNÍ (11.) - lekárka (chirurgička)

          • MUDr. Mária Vaclaviková

                   V poslednom období sme si akosi viac uvedomili náročnosť lekárskeho povolania a dôležitosť lekárskej vedy. V roku 2007 ukončila základné vzdelanie na ZŠ v Turčianskych Tepliciach Mária Vaclaviková, lekárka, ktorá momentálne pôsobí v Úrazovej nemocnici v Brne, na oddelení mužskej traumatológie. Venuje sa odboru, ktorý je náročný na vedomosti, pevnú a presnú ruku, aj komunikáciu s pacientmi.

                Máš Mária čas pri svojej náročnej práci vrátiť sa občas v spomienkach aj do základnej školy v Turčianskych Tepliciach? Na koho si spomínaš najradšej?

                 Asi každý si rád zaspomína na detské časy bezstarostného života a vždy sa nájde situácia, ktorá niečo pripomenie. Ja si najčastejšie spomeniem na základnú školu pri návrate do rodného bydliska, na cesty do školy a zo školy, na prechádzky na školskom dvore cez veľkú prestávku…Nikto nikdy nezabudne na svoju prvú pani učiteľku, ktorá nás naučila písať a čítať, preto si najradšej spomínam na svoju triednu pani učiteľku z prvého stupňa, pani učiteľku Považanovú, ktorá sa o nás starala láskavo a trpezlivo. Na vyššom stupni to potom bola pani učiteľka Iva Lettrichová, ktorá nás zasvätila hlavne do tajov matematiky a učila nás aj ako sa slušne správať a potýkať sa s nástrahami života. Nikdy nezabudnem na pána učiteľa Budiského a na jeho hodiny zemepisu, ktoré boli vždy pútavé, plné pikošiek zo sveta aj zo Slovenska, a rozhodne nezabudnem na jeho legendárne trojice v každej písomke J.

                 Základná škola je miesto, kde človek prvýkrát uvažuje nad tým,  čím by chcel byť „ keď bude veľký “. Napadlo ti, že sa budeš venovať medicíne a traumatológii, alebo si rozmýšľala nad iným povolaním?

                 Na základnej škole som nad medicínou nikdy  neuvažovala. Možno ako malé dieťa som sa hrávala na doktorku, ale to ma potom prešlo. Počas štúdia na základnej škole som uvažovala skôr o zamestnaní na kriminálnej polícii alebo v chemickom laboratóriu.

                  Mohla by si našim žiakom priblížiť  deň lekárky na traumatológii?

                 Náš pracovný deň sa začína o 7:00 príchodom na oddelenie, kde prebieha vizita, skontrolujeme pacientov po operáciách a pred operáciami, následne prebieha takzvaný „sedánek“, kde sa premietajú snímky a diskutujú pacienti zo všetkých oddelení, aby sme mali aspoň aký-taký prehľad o tom, čo sa deje v celej nemocnici. Prejdeme si plán celého dňa, hlavne operačný program, a potom sa už každý vyberie na svoje určené miesto - akútna ambulancia (tu prichádzajú pacienti s úrazmi a sanitky, naša práca spočíva v prvotnom ošetrení, zašití rán, zasadrovaní zlomenín, prípadne pacienta pripravíme na akútnu operáciu) alebo kontrolná ambulancia . Samozrejme každý z nás trávi najradšej čas na operačnej sále. V rámci odboru traumatológie sa zaoberáme najmä osteosyntézou zlomenín, takže upravenie úlomkov kosti do správneho anatomického postavenia a ich fixácia za použitia kovového, väčšinou titánového materiálu (skrutiek, drôtikov a malých dláh).

                  Máš ešte nejaké ďalšie vysnívané profesijné ciele?

                 Momentálne som zahájila doktorandské štúdium na tému mini invazívnej stabilizácie zlomenín hrudnej a bedrovej chrbtice. Pokračujem vo vzdelávaní vo svojom odbore a pripravujem sa na atestáciu zo všeobecnej chirurgie, po nej bude nasledovať špecializácia z traumatológie. To ale musí ešte pretiecť veľa vody v Žarnovickom potoku... :-)

                 Čo by si poradila našim žiakom, ktorí si budú vyberať svoju strednú školu? Majú sa rozhodovať rozumom alebo srdcom?

                 Najlepšie je nasledovať srdce, ale vziať so sebou aj rozum. Študovať niečo, čo človeka vôbec nebaví, je ťažké. Najlepšie je nájsť to, čo ma v živote zaujíma a snažiť sa k tomu smerovať. Aj keď v mladom veku je to pomerne ťažké, netreba sa báť vyskúšať aj niečo, čím si človek nie je stopercentne istý, hoci sa zdá, že to bude výzva. Ako sa hovorí, zmena je život, a na tú je čas vždy.

                 Ako si v rámci svojej profesie zvládala súčasnú korona krízu? Ako vyzeral výnimočný stav vo Vašej nemocnici?

                  Vzhľadom na to, že naša nemocnica je špecializovaná na chirurgických pacientov, sa nás korona kríza až tak nedotkla, hlavne, čo sa týka kontaktu s nakazenými pacientami. Mali sme obmedzený režim, operácie na ktoré sa objednáva a nie sú akútne, boli odložené, fungovali sme v pohotovostnom móde. Samozrejme teraz, keď sa zdá, že sme z najhoršieho von, musíme pomaly všetko dobiehať, ideme na 110%. :-)

                 Prajeme Ti Mária, aby sa Ti darilo v pracovnej oblasti, ale aj v osobnom živote a za všetkých žiakov našej školy Ti ďakujem za rozhovor.

                 Ďakujem aj ja, rada som si zaspomínala na svoje školské začiatky. Našej oslávenkyni želám zo srdca len tých najlepších žiakov, trpezlivých učiteľov a žiakom našej základnej školy prajem veľa chuti do učenia, odhodlanie do života, aby sa nebáli ísť vytrvalo za svojim snom.

                              Za sprostredkovanie rozhovoru a možnosť trochu nahliadnuť do  zákulisia

            práce lekára ďakujeme Mgr. Lucii Ľachkej

             

             

          • Čo po ukončení dištančného vzdelávania

          • Vážení rodičia a žiaci, posledných 7 dní školského roka – 22.6. – 30.6. 2020 -  sa budeme venovať nasledovným aktivitám:

            1. – 4. ročník – podľa pokynov triednych učiteľov

            5. ročník  - 22.6., 23.6., 25.6., 26.6. – dobrovoľné vyučovanie
                                24.6.  odovzdávanie učebníc
                           29.6.  rozdávanie učebníc

             5.A učebňa 115
             5.B učebňa 110
            5.C učebňa 82
                   5.D učebňa 110,117


            6. ročník –  22.6. odovzdávanie učebníc
                            25.6. rozdávanie učebníc

            6.A učebňa 118
            6.B učebňa 117
            6.C učebňa 116
            6.D učebňa 111

            7.ročník -   22.6. odovzdávanie učebníc
                           26.6. rozdávanie učebníc

            7.A učebňa 119
            7.B učebňa 113
            7.C učebňa 112
            7.D učebňa 122

            8. ročník -    23.6. odovzdávanie učebníc
                            26.6. rozdávanie učebníc

            8.A učebňa 118
            8.B učebňa 119
            8.C učebňa 116

            9. ročník - 23.6. odovzdávanie učebníc
            9.A učebňa 113
            9.B učebňa 112
            9.C učebňa 117
            9.D učebňa 122

                   30. júna 2020 – ukončenie školského roka s rozdaním vysvedčení – všetky triedy
            Aj keď kvôli situácii bude záver roka iný ako obyčajne, verím, že ho dokážeme vnímať slávnostne.

                    Všetky činnosti v škole sa riadia mimoriadnymi pravidlami. Mladší žiaci ich už poznajú, žiakom 6. – 9. ročníka ich oznámime spolu s formulárom na záväzné prihlásenie do školy. Ak žiak do školy nepríde, odovzdanie a prevzatie učebníc aj prevzatie vysvedčenia zabezpečí zákonný zástupca v spolupráci s triednym učiteľom. Termíny je potrebné dodržať!


            I. Straková
             

          • NAŠI BÝVALÍ A ÚSPEŠNÍ (10.) - SEO expert

          •  

               Doc. Ing. Andrej Miklošík, PhD.

             

                 V roku 1996 ukončil základné vzdelanie na ZŠ v Turčianskych Tepliciach odborník na informačné systémy marketingu a manažment znalostí. Počas svojej kariéry získal skúsenosti s riadením náročných IT projektov a rozsiahlych tímov, je držiteľom niekoľkých prestížnych certifikátov z tejto oblasti a autorom vysokoškolských učebníc, skrípt a vedeckých článkov. Spýtali sme sa tohto odborníka, ktorý svoje znalosti odovzdáva na svetovej úrovni momentálne v Austrálii, Andreja Miklošíka, či si pri svojej náročnej práci ešte spomenie na roky v školských laviciach našej školy.

            Máš Andrej čas pri svojej náročnej práci vrátiť sa občas v spomienkach aj do základnej školy v Turčianskych Tepliciach? Na koho si spomínaš najradšej?

                  Na základnú školu v Turčianskych Tepliciach mám len tie najlepšie spomienky. Z učiteľov si pamätám všetkých, často si spomeniem na moje/naše skvelé triedne učiteľky, pani učiteľku Kukovú, Mišatovú a Šagáthovú. V pamäti mi utkvelo množstvo spomienok na každý predmet. Ak mám spomenúť len niektoré, skvelé boli pokusy na fyzike s pani učiteľkou Matlovou alebo zemepis s pánom učiteľom Budiským. Tam niektorí spolužiaci, napríklad Maroš Boďa či Rasťo Šperka, občas dostali aj jemný pohlavok, keď nedávali pozor – to by sa už dnes nedalo, pán učiteľ 😊 A potom tiež spolužiakov, s niektorými z nich sme v bližšom kontakte, najmä s tými, s ktorými sme pokračovali na strednú školu, alebo nás spojili technológie. S viacerými sa naše cesty rozišli, ale rád si na nich spomeniem, okrem iného na môjho najlepšieho kamaráta Maťa Skladaného či kopec ďalších spolužiakov a spolužiačok, z ktorých niektorí ostali v Turčianskych Tepliciach a ďalší sa rozišli nielen po Slovensku ale aj zahraničí. Samozrejme si spomínam aj na Teba, Lucka, teda pani učiteľka, a ďakujem za možnosť odpovedať na Tvoje otázky. Pravda je, že sme sa po základnej škole ako trieda ešte nezišli a je to celkom škoda.

                  Základná škola je miesto, kde človek prvý krát uvažuje nad tým, čím by chcel byť „keď bude veľký“. Napadlo ťa, že sa budeš venovať niečomu takému ako sú informačné systémy marketingu a manažmentu alebo si rozmýšľal nad iným povolaním?

                 Ja som si nebol istý, čím by som chcel byť, a to nielen na základnej škole, ale ani na strednej. Záľuby sa vyvíjali a postupne aj inklinácia k niektorým predmetom. Už na základnej škole som rozobral prvý počítač, ktorý sme dostali a pokračovali to ďalej; takto vzniklo moje spojenie s IT. Na vysokej škole som si bol istý, že by ma bavilo učiť a písať články a knihy, preto som absolvoval doktorandské štúdium na Obchodnej fakulte Ekonomickej univerzity v Bratislave a po ňom nastúpil pracovať ako VŠ učiteľ. Zároveň som však pôsobil v IT, a tak vzniklo trvácne prepojenie medzi IT a biznisom, ktorému sa venujem dodnes.

                 Mohol by si našim žiakom priblížiť Tvoj odbor, v ktorom si expert? Kde momentálne pôsobíš?

                   Pracujem ako vedecký pracovník na vysokej škole, konkrétne Fakulte manažmentu Univerzity Komenského v Bratislave. Venujem sa výskumu v oblasti IT a marketingu, publikovaniu článkov vo vedeckých časopisoch, získavaniu a riadeniu grantových projektov, vedeniu doktorandov; a popri tom aj učeniu, napríklad aktuálne predmetu Google marketingové nástroje. Na Fakulte pracujem vzdialene – dištančne, takže môžem byť na Slovensku, v Austrálii, alebo kdekoľvek inde na svete. Okrem toho poskytujem konzultácie v digitálnom marketingu a manažmente znalostí, radím a pomáham firmám, ktoré sa snažia o digitálnu transformáciu svojho podnikania tak, aby dokázali reagovať na meniace sa prostredie a správanie sa ich zákazníkov – ktorými čoskoro budete aj vy.

                 Čo by si poradil našim žiakom, ktorí si budú vyberať svoju strednú školu? Majú sa rozhodovať rozumom alebo srdcom?

                  Závisí to asi od toho, či už vedia, čomu sa chcú venovať. Na rozvoj konkrétneho talentu je skvelá odborná škola, ale pre mnohých žiakov je ešte ťažké povedať, čo by chceli robiť. Pre takých je ideálnou voľbou gymnázium, kde dostanú potrebné odborné základy pre všetky predmety a ďalej špecializovať sa potom môžu na vysokej škole. Skôr by som chcel všetkých povzbudiť, či už sa rozhodnete len pre SŠ vzdelanie, alebo máte ambíciu ísť aj na vysokú školu: Nepodceňujte vzdelanie, a to aj vtedy, ak sa vám niekedy zdá nepodstatné (veď nás neučia to, čo budeme potrebovať). Je pravda, že vás naučí aj život sám, ale z mojej skúsenosti je najlepšie nastaviť sa na celoživotné vzdelávanie a vždy využiť príležitosť na to, aby ste sa naučili niečo nové.

                Ako si v rámci svojej profesie zvládal súčasnú korona krízu? Zasiahli ťa nejaké obmedzenia, ktoré obmedzili Tvoju prácu?

                 Pre mňa sa veľa nezmenilo, pretože často pracujem z domu. Obmedzenia sa ma dotkli čiastočne kvôli cestovaniu a aj tým, že niektoré firmy mali a stále majú obavy o prežitie, resp. ďalší vývoj a bolo im treba pomôcť a poradiť.

                    Prajeme Ti Andrej, aby sa Ti darilo v pracovnej oblasti, ale aj v osobnom živote a za všetkých žiakov našej školy Ti ďakujem za rozhovor.

                 Ďakujem, Lucka, všetkým žiakom prajem veľa síl a chuti do učenia. Snažte sa čo najviac – ak aj pozabúdate časť z toho, čo ste sa naučili, nezabudnete to, že sa dokážte a chcete učiť, a to môže byť pre vás tým najcennejším aktívom. Alebo si aspoň zapamätajte, kde sa veci dajú nájsť či kto ich vie. A, samozrejme, tešte sa zo života, kamarátov a skvelých učiteľov, ktorých ste spoznali. Aj keď možno máte teraz niekoho radšej a iných menej, s odstupom času budete na všetkých spomínať s láskou a radosťou – tak, ako ja.

                                                                              Za sprostredkovanie rozhovoru ďakujeme  p. uč. Ľachkej

             

             

             

             

             

             

          • Akadémia vzdelávania

          • DENNÉ TÁBORY Akadémie vzdelávania

            Milí rodičia.

             

            Pozývame Vaše deti do obľúbených DENNÝCH TÁBOROV Akadémie vzdelávania,

            ktoré budú každý týždeň v termíne od 6. júla do 28. augusta 2020 v areáli hotela Junior

            na Piatrovej a v priestoroch materskej školy na Bystričke.

             

            Zúčastniť sa môžu všetky deti od 5 do 12 rokov, ktoré majú rady  zábavu, dobrodružstvo

            súťaže a spoznávanie nových kamarátov.

            ☝ 

            V rámci bezpečnostných a hygienických opatrení sa budeme riadiť nariadeniami vlády SR. 

            Samozrejmosťou bude zvýšená hygiena - umývanie rúk, dostupná dezinfekcia, prísna

            kontrola zdravotného stavu dieťaťa pred vstupom na tábor a pod...

             

             

            PRIHLÁŠKY:

            - prihlásenie cez elektronickú prihlášku / web www.dennetabory.eu /

            - emailom na avmt@aveducation.sk  / prihláška v prílohe /

            - telefonicky 0910 114 330

             

            Vaše konkrétne otázky Vám samozrejme radi zodpovieme mailom na avmt@aveducation.sk

            alebo telefonicky na 0910 114 330.

              

            Doprajte Vašim deťom pohodové a bezpečné leto a prihláste ich ku nám,

            miesta máme ešte voľné.

              

            Ďakujeme za dôveru a budeme sa tešiť na stretnutie s Vašimi deťmi.

             animátorský tím Akadémie vzdelávania

          • Oznam pre rodičov žiakov 6. - 9. ročníka

          • Vážení rodičia,

                   o 12. hodine sme uzavreli prihlasovanie žiakov 6. - 9. ročníka na vyučovanie od 22.6. 2020 do 30.6. 2020.
            Ak ste z akýchkoľvek dôvodov nestihli prihlásiť svoju dcéru či syna, na vyučovanie v určených dňoch, môžu prísť. Je to žiadúce hlavne preto, aby sa uvideli so spolužiakmi a svojimi učiteľmi, no aj preto, aby sme urobili poriadok s učebnicami a vecami, ktoré ostali v škole. Dôležité je takisto uzavrieť toto obdobie, ktoré bolo náročné.
                   Na stravu prihlásime tých žiakov, ktorým ste uviedli záväzné prihlásenie. V prípade, že máte záujem, aby mal žiak obed a neprihlásili ste ho, prihláste ho vy. V prípade, že o prihlásený obed záujem nemáte, odhláste svoje dieťa. Obedy sú stále financované z príspevku a aby bol tento poukázaný, žiak musí byť na vyučovaní a odobrať obed, inak ho hradí rodíč v plnej výške 1,20 €. Ostatné náležitosti som uviedla do správy. Do videnie budúci týždeň.

            I. Straková

          • OZNAM  ŠKOLSKEJ  JEDÁLNE

          • Zostatky kont stravníkov budú presúvané do budúceho školského roka.

            Na vrátenie preplatku stravného pre žiakov 9. ročníka si treba vyzdvihnúť a vypísať žiadosť o vrátenie preplatku a VRÁTIŤ ČIP DO ŠKOLSKEJ JEDÁLNE

            V prípade, že žiak 9. ročníka má v škole mladšieho súrodenca a rodič  mu chce zostatok presunúť na jeho konto, treba o to písomne požiadať.