Milí čitatelia,   v ďalšej časti seriálu o našich bývalých žiakoch pokračujeme rozhovorom s pánom Ing. Branislavom Lukáčom. Aj jeho príbeh je o tom, že cesta pravého úspechu začína postupnými krokmi. Čo dnes robí, čomu sa venuje a ako si spomína na školské začiatky? Čo radí dnešným žiakom a ich rodičom? Prajeme Vám príjemné čítanie a pekný deň.

Od ukončenia ZŠ už ubehol nejaký čas, spomenieš si niekedy na školu, pedagógov či spolužiakov?

                Určite si občas na základnú školu spomeniem, hlavne keď sa dostanem do Turčianskych Teplíc a prechádzam okolo našej základnej školy. Dívam sa na okná našej triedy, ktorá bola v tom čase učebňou chémie, spomínam na našu pani triednu učiteľku Moravcovú, na spolužiakov, a samozrejme, na kopu veselých zážitkov, ktoré sme spoločne zažili v škole na vyučovaní, cez prestávky aj cestou zo školy. V tom čase bola iná doba, nepoznali sme internet, neboli mobilné telefóny, tablety, počítačové hry, čo si dnešné deti nevedia ani predstaviť. My sme väčšinu času trávili spoločne na ihriskách, krúžkoch, tréningoch a byť doma bolo pre nás vlastne trest. Musím povedať, že sú to veľmi príjemné spomienky.

 Kade viedli tvoje kroky, kým si sa stal riaditeľom? Určite to nebolo jednoduché...

                Po ukončení STU Stavebnej fakulty som pár rokov pracoval na stavbách v Nemecku na pozíciách majster a neskôr stavbyvedúci. Po návrate na Slovensko som nastúpil do koncernu Strabag ako stavbyvedúci. Po úspešných realizáciách mnohých stavieb som sa postupne vypracoval na pozíciu riaditeľa  spoločnosti Strabag s.r.o.

 Spoločnosť Strabag má za sebou úžasné projekty. Mohol by si nám priblížiť, čomu sa venujete?

                Strabag s.r.o. pôsobí na Slovensku v oblasti dopravného a železničného staviteľstva vrátane výroby stavebných materiálov, dopravy, logistiky, kontroly kvality atď. Zo stavieb dominujú najmä viaceré úseky diaľnic a rýchlostných ciest (D1 Fričovce - Svinia, R1 Nitra - Selenec, R2 Pstruša - Kriváň, R2 Obchvat Žiaru nad Hronom, D3 Svrčinovec - Skalité ...a mnohé iné ),vybudovanie a modernizácia železničných tratí (TIP Lužianky, Nové Mesto nad Váhom - Púchov, Trenčianska Tepla - Beluša ....a iné), vrátane mnohých významných mostov.

                Za rekonštrukciu mosta Ružín pri Košiciach sme získali cenu Stavba roka 2018 za výnimočné a progresívne projektové riešenie. Stavba D3 Svrčinovec - Skalité bola nominovaná v minuloročnej československej ankete Stavba storočia. Motokárová dráha v Orechovej Potôni je jediná dráha na Slovensku, ktorá spĺňa požiadavky medzinárodnej motoristickej federácie FIA. Ešte by som rád spomenul, že v minulom roku sa Strabag s.r.o. stal Stavebnou firmou roka v hlasovaní verejnosti.

Čo by si poradil našim ôsmakom a deviatakom, ktorí robia práve v tomto čase dôležité rozhodnutia týkajúce sa ich budúceho povolania? Možno, aby sa stali rovnako úspešnými.

                Pracovať v stavebníctve neznamená len "oháňať sa  lopatou". V našom odvetví nájdu využitie mnohé profesie od robotníkov, strojníkov (bagristi, valcisti, žeriavnici, buldozeristi a... mnohí iní) a mechanikov až po stavebných inžinierov. Modernému svetu vládne digitalizácia a výnimkou nie je ani stavebníctvo. Aj v stavebných strojoch je už dnes nainštalovaná moderná technika, ktorá riadi a koordinuje dodávky materiálov, pokládku asfaltových zmesí, betonáže či výkopy pri zemných prácach. S modernou technikou sa teda nestretávajú len inžinieri a projektanti v kancelárii, ale aj pracovníci priamo na stavbe. A toto si myslím, že by mohlo byť zaujímavé pre mnohých mladých ľudí. Povolanie v stavebnom odvetví vrelo odporúčam, lebo my stavbári vytvárame diela, ktoré pretrvávajú roky. Je to úžasný pocit prechádzať cestou, diaľnicou či mostom, na ktorom ste sa podieľali, s vedomím, že tieto stavby dnes slúžia tisíckam až miliónom ľudí, a budú slúžiť aj ďalším generáciám.

 Máš dvoch synov, Jakuba a Ajka, budeš im dobrým radcom?

                Starší Jakub je dospelý maturant, jemu už ťažko radiť. Veľmi dávno sa rozhodol študovať letecké inžinierstvo, takže z neho stavbár nebude. Mladší Ajko je na prvom stupni základnej školy, tak teraz ešte neviem povedať, čomu sa bude chcieť venovať. Teraz ho najviac baví futbal a chcel by byť futbalistom. V každom prípade sa snažím byť svojim synom pozitívnym príkladom, učím ich poctivosti, svedomitosti, pravdovravnosti, empatii... Budem rád, keď sa rozhodnú pre budúce povolanie, ktoré im bude robiť radosť.

Chcel by si na záver odkázať niečo pedagógom a žiakom našej školy?

                Mladší syn chodí do základnej školy v Bratislave, ktorá má veľmi pekné motto: "Malá škola s veľkým srdcom". Želám svojej bývalej škole múdrych a láskavých pedagógov, ktorí to veľké srdce pre svojich žiakov majú. Učiteľov, ktorí odovzdajú svojim žiakom všetky svoje vedomosti úprimne a s radosťou. A pedagógom želám žiakov, ktorí budú do mojej bývalej školy na Školskej ulici v Turčianskych Tepliciach chodiť radi preto, že sa tam nielen veľa naučia, ale získajú veľa pekných zážitkov,  ktoré budú neskôr s úsmevom rozprávať svojim deťom.

Ďakujeme za odpovede na naše otázky. Prajeme všetko dobré v pracovnom aj osobnom živote.

                                                 Za sprostredkovanie rozhovoru ďakujeme p. uč. Ing. G. Chvojkovej.