Po chodbách našej školy sa 5 rokov prechádzala krehká, milá a vždy usmiata blondínka. Na hodinách vzorná, ochotná, vždy pripravená, a pritom okrem školy venovala dlhé roky svojim husličkám. Niet sa čomu diviť, narodila sa do hudobníckej hodiny. Prešlo presne 10 rokov, čo sme sa rozlúčili. Poďme sa teda Alžbetky Stračinovej opýtať, aké to bolo, kým sa zo žiačky ZUŠ stala husľová virtuózka - v súčasnosti členka Brnenskej filharmónie.

     Áno, je to už desať rokov, ale keď sa obzriem späť, vidím dlhú a rozmanitú cestu, ktorá ma doviedla tam, kde som teraz. Takže ten čas sa mi zdá adekvátny k tomu, čím som si prešla. Asi až sa človek postaví na vlastné nohy, cíti viac zodpovednosti a má viacej starostí, začne čas ubiehať rýchlejšie.

Rýchlo to ubehlo, Betka, však? 10 rokov od ukončenia ZŠ. Spomenieš si niekedy?

                Na základnú školu si, samozrejme, čas od času spomeniem, hlavne na matematiku, pretože na umeleckých školách sa tento predmet nezvykne vyučovať. To, čo som sa teda v tejto oblasti dozvedela v základnej škole je jediné, čo mám, a bohužiaľ, aj to sa už zredukovalo na základné počty. Našťastie honorár za koncerty si ešte dokážem spočítať, ale s výpočtom daní je to už horšie.

Kam viedli Tvoje kroky po ukončení 9. ročníka základnej školy?

                U mňa moja cesta po ZŠ bola celkom jasná. Objavila som, že mám talent na hudbu a bola som ochotná tomu odovzdať všetok čas štúdia. Nastúpila som teda na Konzervatórium J. L. Bellu v Banskej Bystrici, kde som aj zmaturovala. Potom som zatúžila po zmene a novom prostredí, tak som sa rozhodla, že piaty a šiesty ročník konzervatória doštudujem v Brne. Na konci tohto štúdia sa mi otvorili dve cesty. Jednou z nich bolo štúdium na Janáčkovej akadémii múzických umení v Brne a druhou konkurz do symfonického orchestra Filharmonie Brno. Rozhodla som sa chopiť oboch šancí a zúčastnila som sa i konkurzu i prijímacích skúšok a oboje sa podarilo. A tak som od roku 2015 členkou tohto orchestru, a zároveň ukončujem posledný rok svojho vysokoškolského štúdia.

     Bola si úspešná vo všetkom, čoho si sa dotkla, bavili ťa takmer všetky predmety. Kedy si začala cítiť, že husličky dostanú prednosť?        

   S om veľmi rada, že to vyzeralo tak, že ma všetko baví, ale nebolo tomu úplne tak. Každý má nadanie na niečo iné, a tak aj u mňa, niektoré predmety išli samé, ale na niektoré som sa naozaj musela dôkladne pripravovať a stálo to nejakú námahu.                                                                                            Hoci som od malička hrala na husle, predsa v istom veku, asi v nejakom siedmom ročníku, prišla moja kríza a začala som premýšľať, či umenie je moja cesta. Napokon som sa rozhodla, že určite chcem hrať a od ôsmeho ročníka som sa naozaj intenzívne začala pripravovať na prijímacie skúšky.

      Tvoje rozhodnutie bolo určite správne. Si veľmi úspešná a vďaka tvojej snahe a talentu si už videla takmer celý svet. Kde všade si koncertovala?

                Vďaka orchestru som mohla navštíviť rôzne krajiny sveta. Najďalej som koncertovala v Japonsku, Číne a Mexiku.  Ďalšie miesta sú už len v rámci Európskej únie, a to Francúzsko, Taliansko, Nemecko, Rakúsko a Poľsko. V budúcej sezóne máme naplánované cesty do Kórei a Anglicka.

   Máš nejaké rady pre našich ôsmakov a deviatakov, ktorí robia práve teraz dôležité kroky ovplyvňujúce ich budúcnosť?

                Myslím, že by títo žiaci mali viacej poznávať samých seba a objavovať, aké sú ich talenty a schopnosti. Či už ide o umelecké nadanie, rozumové schopnosti alebo manuálnu zručnosť. Keď človek spozná, v čom by mohol byť dobrý alebo čo ho baví, je oveľa väčšia pravdepodobnosť, že prežije plodné študentské obdobie a nájde svoje miesto, kde sa môže v budúcnosti realizovať.

A na záver... Čo by si odkázala pedagógom a žiakom našej školy?

                Z vlastnej skúsenosti viem, že žiaci v školskom veku, len veľmi málo vedia oceniť náročnú a dôležitú prácu pedagógov. A preto chcem využiť túto príležitosť, aby som vyjadrila moju vďaku všetkým učiteľom, ktorí ma na mojej ceste touto školou sprevádzali. Uchovávam vaše rady v pamäti a snažím sa ich zúročiť v živote tým, že sa usilujem byť múdrym a zodpovedným človekom.                      Žiakom by som chcela popriať, aby boli trpezliví a dôslední v tomto období vzdelávania a poznávania samých seba a aby tak našli svoju cestu, ktorá ich bude napĺňať.

      Betke ďakujeme za rozhovor a jej bývalej triednej p. uč. Gabike Chvojkovej  za sprostredkovanie.

 

                                                                                                                                      (úprava V. Hnilová)