V roku 1996 ukončil základné vzdelanie na ZŠ v Turčianskych Tepliciach odborník na informačné systémy marketingu a manažment znalostí. Počas svojej kariéry získal skúsenosti s riadením náročných IT projektov a rozsiahlych tímov, je držiteľom niekoľkých prestížnych certifikátov z tejto oblasti a autorom vysokoškolských učebníc, skrípt a vedeckých článkov. Spýtali sme sa tohto odborníka, ktorý svoje znalosti odovzdáva na svetovej úrovni momentálne v Austrálii, Andreja Miklošíka, či si pri svojej náročnej práci ešte spomenie na roky v školských laviciach našej školy.

Máš Andrej čas pri svojej náročnej práci vrátiť sa občas v spomienkach aj do základnej školy v Turčianskych Tepliciach? Na koho si spomínaš najradšej?

      Na základnú školu v Turčianskych Tepliciach mám len tie najlepšie spomienky. Z učiteľov si pamätám všetkých, často si spomeniem na moje/naše skvelé triedne učiteľky, pani učiteľku Kukovú, Mišatovú a Šagáthovú. V pamäti mi utkvelo množstvo spomienok na každý predmet. Ak mám spomenúť len niektoré, skvelé boli pokusy na fyzike s pani učiteľkou Matlovou alebo zemepis s pánom učiteľom Budiským. Tam niektorí spolužiaci, napríklad Maroš Boďa či Rasťo Šperka, občas dostali aj jemný pohlavok, keď nedávali pozor – to by sa už dnes nedalo, pán učiteľ 😊 A potom tiež spolužiakov, s niektorými z nich sme v bližšom kontakte, najmä s tými, s ktorými sme pokračovali na strednú školu, alebo nás spojili technológie. S viacerými sa naše cesty rozišli, ale rád si na nich spomeniem, okrem iného na môjho najlepšieho kamaráta Maťa Skladaného či kopec ďalších spolužiakov a spolužiačok, z ktorých niektorí ostali v Turčianskych Tepliciach a ďalší sa rozišli nielen po Slovensku ale aj zahraničí. Samozrejme si spomínam aj na Teba, Lucka, teda pani učiteľka, a ďakujem za možnosť odpovedať na Tvoje otázky. Pravda je, že sme sa po základnej škole ako trieda ešte nezišli a je to celkom škoda.

      Základná škola je miesto, kde človek prvý krát uvažuje nad tým, čím by chcel byť „keď bude veľký“. Napadlo ťa, že sa budeš venovať niečomu takému ako sú informačné systémy marketingu a manažmentu alebo si rozmýšľal nad iným povolaním?

     Ja som si nebol istý, čím by som chcel byť, a to nielen na základnej škole, ale ani na strednej. Záľuby sa vyvíjali a postupne aj inklinácia k niektorým predmetom. Už na základnej škole som rozobral prvý počítač, ktorý sme dostali a pokračovali to ďalej; takto vzniklo moje spojenie s IT. Na vysokej škole som si bol istý, že by ma bavilo učiť a písať články a knihy, preto som absolvoval doktorandské štúdium na Obchodnej fakulte Ekonomickej univerzity v Bratislave a po ňom nastúpil pracovať ako VŠ učiteľ. Zároveň som však pôsobil v IT, a tak vzniklo trvácne prepojenie medzi IT a biznisom, ktorému sa venujem dodnes.

     Mohol by si našim žiakom priblížiť Tvoj odbor, v ktorom si expert? Kde momentálne pôsobíš?

       Pracujem ako vedecký pracovník na vysokej škole, konkrétne Fakulte manažmentu Univerzity Komenského v Bratislave. Venujem sa výskumu v oblasti IT a marketingu, publikovaniu článkov vo vedeckých časopisoch, získavaniu a riadeniu grantových projektov, vedeniu doktorandov; a popri tom aj učeniu, napríklad aktuálne predmetu Google marketingové nástroje. Na Fakulte pracujem vzdialene – dištančne, takže môžem byť na Slovensku, v Austrálii, alebo kdekoľvek inde na svete. Okrem toho poskytujem konzultácie v digitálnom marketingu a manažmente znalostí, radím a pomáham firmám, ktoré sa snažia o digitálnu transformáciu svojho podnikania tak, aby dokázali reagovať na meniace sa prostredie a správanie sa ich zákazníkov – ktorými čoskoro budete aj vy.

     Čo by si poradil našim žiakom, ktorí si budú vyberať svoju strednú školu? Majú sa rozhodovať rozumom alebo srdcom?

      Závisí to asi od toho, či už vedia, čomu sa chcú venovať. Na rozvoj konkrétneho talentu je skvelá odborná škola, ale pre mnohých žiakov je ešte ťažké povedať, čo by chceli robiť. Pre takých je ideálnou voľbou gymnázium, kde dostanú potrebné odborné základy pre všetky predmety a ďalej špecializovať sa potom môžu na vysokej škole. Skôr by som chcel všetkých povzbudiť, či už sa rozhodnete len pre SŠ vzdelanie, alebo máte ambíciu ísť aj na vysokú školu: Nepodceňujte vzdelanie, a to aj vtedy, ak sa vám niekedy zdá nepodstatné (veď nás neučia to, čo budeme potrebovať). Je pravda, že vás naučí aj život sám, ale z mojej skúsenosti je najlepšie nastaviť sa na celoživotné vzdelávanie a vždy využiť príležitosť na to, aby ste sa naučili niečo nové.

    Ako si v rámci svojej profesie zvládal súčasnú korona krízu? Zasiahli ťa nejaké obmedzenia, ktoré obmedzili Tvoju prácu?

     Pre mňa sa veľa nezmenilo, pretože často pracujem z domu. Obmedzenia sa ma dotkli čiastočne kvôli cestovaniu a aj tým, že niektoré firmy mali a stále majú obavy o prežitie, resp. ďalší vývoj a bolo im treba pomôcť a poradiť.

        Prajeme Ti Andrej, aby sa Ti darilo v pracovnej oblasti, ale aj v osobnom živote a za všetkých žiakov našej školy Ti ďakujem za rozhovor.

     Ďakujem, Lucka, všetkým žiakom prajem veľa síl a chuti do učenia. Snažte sa čo najviac – ak aj pozabúdate časť z toho, čo ste sa naučili, nezabudnete to, že sa dokážte a chcete učiť, a to môže byť pre vás tým najcennejším aktívom. Alebo si aspoň zapamätajte, kde sa veci dajú nájsť či kto ich vie. A, samozrejme, tešte sa zo života, kamarátov a skvelých učiteľov, ktorých ste spoznali. Aj keď možno máte teraz niekoho radšej a iných menej, s odstupom času budete na všetkých spomínať s láskou a radosťou – tak, ako ja.

                                                                  Za sprostredkovanie rozhovoru ďakujeme  p. uč. Ľachkej