Archeológia je práca, o ktorej možno sníval aj niekto z Vás. Prinášame Vám rozhovor s Pavlom Hnilom, ktorý pracuje v Berlínskej slobodnej univerzite ako archeológ – orientalista. Zameriava sa na oblasť staroveku Blízkeho východu. Už v škole nie je  asi ani jedna jediná stolička či školská lavica, v ktorej Pavol sedel. Prešlo čosi viac ako 30 rokov odvtedy, ako brázdil chodby v priestoroch našej školy, no jeho školské úspechy nájdete zaznamenané v školskej kronike. Z nej sa napríklad dozvedáme, že Pavol ako ôsmak bol úspešným riešiteľom krajského kola  chemickej olympiády. Ako si spomína na svoje školské časy?

    Ako ďaleko je od základnej školy v Turčianskych Tepliciach k svetovej archeológii? Kedy prišlo rozhodnutie stať archeológom? Už v základnej škole? Prečo práve archeológia?

       Od základnej školy v Turčianskych Tepliciach k svetovej archeológii nie je až tak ďaleko, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Ja som sa pre starovekú históriu rozhodol až na gymnáziu, a pre archeológiu Stredomoria a Blízkeho východu dokonca až na univerzite. No pri spätnom pohľade rozpoznávam, že je to vývoj, ktorý začal už na základnej škole. Už vtedy ma zaujímali dejiny a upútal ma spôsob ich výučby, len to ešte nebolo tak vyhranené. Mal som rád aj cudzie jazyky, matematiku a - ako ste zistili - aj chémiu. Zjavne som vtedy potreboval ešte niekoľko rokov, aby som si ujasnil, čo z toho by som chcel robiť profesionálne. Archeológia pre mňa znamenala možnosť skombinovať moje záujmy a túžby: starovekú históriu, cudzie jazyky, túžbu pohybovať sa v stimulujúcom okolí, pracovať aspoň časť roku na voľnom vzduchu a často cestovať do krajín Stredomoria a Blízkeho východu.

     Čo by si poradil ôsmakom a deviatakom, ktorí si teraz vyberajú strednú školu?

       Radím vybrať si školu, ktorá sa k človeku najlepšie hodí a najlepšie ho pripraví na to, čo by v budúcnosti chcel robiť. Mne rozhodne pomohlo gymnázium so všeobecným zameraním, pretože som na konci základnej školy nevedel, čo presne chcem v budúcnosti robiť.

      Jedno porekadlo hovorí, že obuvníkove deti chodia bosé, ako vnímajú rodičov archeológov ich deti? Predpokladáš, že budú pokračovať v podobnom povolaní?  

      Poznám tak potvrdzujúce, ako aj vyvracajúce príklady tohto porekadla. Moji dvaja synovia (štvrták a ôsmak) momentálne nejavia záujem o archeológiu, skôr naopak. Predpokladám, že archeológia je až príliš prítomná v ich živote, a tak nevidia dôvod ešte to zintenzívniť. Na vysvetlenie – aj moja manželka je archeologička, oni sami boli príležitostne s nami na výskumoch v Sýrii, Turecku a Arménsku, a aj počas našich dovoleniek pri mori sú často v blízkosti nejaké archeologické lokality. Ale nik ich nenúti pokračovať v archeológii – budem rád, keď si vyberú niečo, čo baví ich. Rád sa nechám prekvapiť. Moji rodičia mi pri voľbe povolania dali ten najlepší príklad tým, že mi nechali voľnosť a nikdy ma neblokovali v mojom rozhodnutí pre archeológiu. A dodnes som im za to vďačný.

     Ako archeológia spolupracuje so súčasným svetom a  modernými technológiami? A ako je to na Slovensku? Potrebuje Slovensko archeológiu?

     Archeológia je časťou moderného sveta – ekonomicky, politicky, filozoficky i technologicky. Moderné technológie ju doslova zrevolucionizovali, hlavne čo sa týka dokumentačných, diagnostických a datovacích metód. Na väčších moderných výskumoch bývajú napr. nasadzované georadary na zistenie toho, čo sa nachádza pod zemou, dróny na vyrobenie každodenných trojdimenzionálnych modelov toho, čo sa vykope a berú sa vzorky zeme, kostí, semienok, uhlíkov atď. Desiatky analýz nám pomáhajú datovať a vysvetliť nálezy a lokality, ktoré skúmame. Čo sa týka Slovenska, nepoznám situáciu do detailov, pretože už dlhé roky žijem mimo. Z publikácií mám dojem, že moderné technológie sa postupne presadzujú aj tu, no kvôli celkovému podfinancovaniu vedy sa to stále deje v nedostatočnej miere. Slovensko rozhodne potrebuje archeológiu a hlavne zanietených archeológov i laikov, pretože bez nich by sa nenávratne stratili nálezy a informácie, ktoré dnešný rozmach zemných prác vynáša na povrch.

      Môžeš nám prezradiť, akú archeologickú záhadu aktuálne riešiš? Ktorý archeologický nález v histórii považuješ osobne za najzaujímavejší?

        Aktuálne pracujem na dvoch projektoch. Jeden je v Turecku, kde vykopávame chetitské mesto Nerik z 2. tisícročia pred n.l. Toto mesto stálo v pohraničnej oblasti s Kaškami a niekoľkokrát bolo nimi dobyté. Kaškov poznáme z klinopisných tabuliek ako nepriateľov Chetitov, no archeologicky sme o nich doteraz nič nevedeli a až výskum tohto mesta nás posunul dopredu. Druhý projekt je vysoko v arménskych horách – kopeme tam vo výške 2850 metrov nad morom, kde sme našli veľké bazaltové sochy rýb. Miestni pastieri ich volajú „dračie kamene“. O nich sa vie ešte menej ako o Kaškoch; patria k najprekvapujúcejším a najzáhadnejším objektom, s akými so sa doteraz vo svojej archeologickej kariére stretol. Trvalo nám niekoľko rokov, kým sme dokázali, že tieto sochy boli zrútené už pred 4200 rokmi a že ich s veľkou dávkou pravdepodobnosti postavili dokonca pred 6000 rokmi. Teraz sa snažíme dešifrovať, kto a prečo ich tak vysoko v horách postavil.

     Čo sa týka druhej otázky, zdá sa mi prakticky nemožné vyhlásiť niektorý archeologický nález za najzaujímavejší v celej histórii. Považujem za užitočnejšie uviesť vedecké objavy, ktoré nám umožňujú interpretovať samotné archeologické nálezy. Za najvýznamnejšií objav považujem rádiouhlíkovú metódu, bez ktorej by sme nemohli spoľahlivo datovať vačšinu nálezov. A za najzaujímavejšiu považujem genetiku, ktorá sa v čoraz väčšej miere nasadzuje na skúmanie pôvodu ľudstva, zdomácnenia zvierat, migrácií atď.

     Chceš niečo odkázať súčasným žiakom a učiteľom školy?

        Učiteľom môžem odkázať, že viac ako známky a učivo ma formovali osobnosti niekdajších učiteľov, ich zanietenie a aktívne metódy výučby. Žiakom odkazujem, že sa v škole oplatí sústrediť sa. Odporúčam to aj na predmetoch, ktoré momentálne možno považujete za nepotrebné. Strávite v škole beztak veľa času a bola by škoda, keby ste ho kvôli nude úplne stratili. Vtedy som považoval za absurdné tvrdenie, že všetko sa mi raz zíde. No dnes vidím, že aj keď nie „všetko“, aspoň niečo na tom bude. Nebol by som napríklad čakal, že mi okrem dejepisu pre archeológiu nesmierne poslúžia aj poznatky z matematiky, fyziky, chémie a biológie. No presne to sa stalo. Na dobrých základoch sa neskôr ľahšie stavia...

     Žiaci ZŠ Ti ďakujú za rozhovor a ďakujú za to, ako dobre reprezentuješ Turčianske Teplice a Slovensko v krajine, ktorá Ti je teraz domovom.

        Aj ja ďakujem žiakom ZŠ za to, že ma oslovili. Cítim sa poctený a želám Vám veľa úspechov v škole i v živote!                                                                                                                                                                 (VH)

770130d6-04df-bac8-fc6f-3f42665bb1a4 (mzv.sk)