V poslednom období sme si akosi viac uvedomili náročnosť lekárskeho povolania a dôležitosť lekárskej vedy. V roku 2007 ukončila základné vzdelanie na ZŠ v Turčianskych Tepliciach Mária Vaclaviková, lekárka, ktorá momentálne pôsobí v Úrazovej nemocnici v Brne, na oddelení mužskej traumatológie. Venuje sa odboru, ktorý je náročný na vedomosti, pevnú a presnú ruku, aj komunikáciu s pacientmi.

    Máš Mária čas pri svojej náročnej práci vrátiť sa občas v spomienkach aj do základnej školy v Turčianskych Tepliciach? Na koho si spomínaš najradšej?

     Asi každý si rád zaspomína na detské časy bezstarostného života a vždy sa nájde situácia, ktorá niečo pripomenie. Ja si najčastejšie spomeniem na základnú školu pri návrate do rodného bydliska, na cesty do školy a zo školy, na prechádzky na školskom dvore cez veľkú prestávku…Nikto nikdy nezabudne na svoju prvú pani učiteľku, ktorá nás naučila písať a čítať, preto si najradšej spomínam na svoju triednu pani učiteľku z prvého stupňa, pani učiteľku Považanovú, ktorá sa o nás starala láskavo a trpezlivo. Na vyššom stupni to potom bola pani učiteľka Iva Lettrichová, ktorá nás zasvätila hlavne do tajov matematiky a učila nás aj ako sa slušne správať a potýkať sa s nástrahami života. Nikdy nezabudnem na pána učiteľa Budiského a na jeho hodiny zemepisu, ktoré boli vždy pútavé, plné pikošiek zo sveta aj zo Slovenska, a rozhodne nezabudnem na jeho legendárne trojice v každej písomke J.

     Základná škola je miesto, kde človek prvýkrát uvažuje nad tým,  čím by chcel byť „ keď bude veľký “. Napadlo ti, že sa budeš venovať medicíne a traumatológii, alebo si rozmýšľala nad iným povolaním?

     Na základnej škole som nad medicínou nikdy  neuvažovala. Možno ako malé dieťa som sa hrávala na doktorku, ale to ma potom prešlo. Počas štúdia na základnej škole som uvažovala skôr o zamestnaní na kriminálnej polícii alebo v chemickom laboratóriu.

      Mohla by si našim žiakom priblížiť  deň lekárky na traumatológii?

     Náš pracovný deň sa začína o 7:00 príchodom na oddelenie, kde prebieha vizita, skontrolujeme pacientov po operáciách a pred operáciami, následne prebieha takzvaný „sedánek“, kde sa premietajú snímky a diskutujú pacienti zo všetkých oddelení, aby sme mali aspoň aký-taký prehľad o tom, čo sa deje v celej nemocnici. Prejdeme si plán celého dňa, hlavne operačný program, a potom sa už každý vyberie na svoje určené miesto - akútna ambulancia (tu prichádzajú pacienti s úrazmi a sanitky, naša práca spočíva v prvotnom ošetrení, zašití rán, zasadrovaní zlomenín, prípadne pacienta pripravíme na akútnu operáciu) alebo kontrolná ambulancia . Samozrejme každý z nás trávi najradšej čas na operačnej sále. V rámci odboru traumatológie sa zaoberáme najmä osteosyntézou zlomenín, takže upravenie úlomkov kosti do správneho anatomického postavenia a ich fixácia za použitia kovového, väčšinou titánového materiálu (skrutiek, drôtikov a malých dláh).

      Máš ešte nejaké ďalšie vysnívané profesijné ciele?

     Momentálne som zahájila doktorandské štúdium na tému mini invazívnej stabilizácie zlomenín hrudnej a bedrovej chrbtice. Pokračujem vo vzdelávaní vo svojom odbore a pripravujem sa na atestáciu zo všeobecnej chirurgie, po nej bude nasledovať špecializácia z traumatológie. To ale musí ešte pretiecť veľa vody v Žarnovickom potoku... :-)

     Čo by si poradila našim žiakom, ktorí si budú vyberať svoju strednú školu? Majú sa rozhodovať rozumom alebo srdcom?

     Najlepšie je nasledovať srdce, ale vziať so sebou aj rozum. Študovať niečo, čo človeka vôbec nebaví, je ťažké. Najlepšie je nájsť to, čo ma v živote zaujíma a snažiť sa k tomu smerovať. Aj keď v mladom veku je to pomerne ťažké, netreba sa báť vyskúšať aj niečo, čím si človek nie je stopercentne istý, hoci sa zdá, že to bude výzva. Ako sa hovorí, zmena je život, a na tú je čas vždy.

     Ako si v rámci svojej profesie zvládala súčasnú korona krízu? Ako vyzeral výnimočný stav vo Vašej nemocnici?

      Vzhľadom na to, že naša nemocnica je špecializovaná na chirurgických pacientov, sa nás korona kríza až tak nedotkla, hlavne, čo sa týka kontaktu s nakazenými pacientami. Mali sme obmedzený režim, operácie na ktoré sa objednáva a nie sú akútne, boli odložené, fungovali sme v pohotovostnom móde. Samozrejme teraz, keď sa zdá, že sme z najhoršieho von, musíme pomaly všetko dobiehať, ideme na 110%. :-)

     Prajeme Ti Mária, aby sa Ti darilo v pracovnej oblasti, ale aj v osobnom živote a za všetkých žiakov našej školy Ti ďakujem za rozhovor.

     Ďakujem aj ja, rada som si zaspomínala na svoje školské začiatky. Našej oslávenkyni želám zo srdca len tých najlepších žiakov, trpezlivých učiteľov a žiakom našej základnej školy prajem veľa chuti do učenia, odhodlanie do života, aby sa nebáli ísť vytrvalo za svojim snom.

                  Za sprostredkovanie rozhovoru a možnosť trochu nahliadnuť do  zákulisia

                                                  práce lekára ďakujeme Mgr. Lucii Ľachkej