V živote človeka sú chvíle, všedné aj výnimočné, ktoré si želáme zachovať v podobe fotografie či videa. Niekedy práve vďaka fotografiám dodatočne oceníme výnimočnosť a vzácnosť toho, čo sme prežili. Už nás len chvíľa delí od ukončenia tohto školského roka. Rovnako ako po minulé roky, aj teraz niektorým školský zvonček zazvoní poslednýkrát. Spomienku na tento deň si uchovajú absolventi aj vo fotografiách, aby po rokoch mohli s nostalgiou spomínať. Nie tak dávno opustila školské lavice našej školy Monika Matulová, ktorá vo fotografovaní našla nielen svoju záľubu, ale aj možnosť pracovného uplatnenia.

      Niekedy si bývalí spolužiaci urobia stretnutie až po mnohých, mnohých rokoch, dovtedy prežijú veľkú časť života, a predsa sa radi vrátia do čias základnej školy. Teba, Monika, od základnej školy delí len chvíľa. Trochu teda predbehneme s otázkou:  Čo sa Ti vynorí v mysli, keď sa povie ZŠ Školská Turčianske Teplice? 

       Chvíľa, ktorá trvá už 11 rokov. :) V prvý moment ma napadne modrá budova a potom naša trieda s veľkými drevenými lavicami, farebné nástenky slávnych fyzikov nad tabuľou a najlepšia triedna učiteľka, akú sme mali, pani Chvojková. A samozrejme aj spolužiaci, s  ktorými som vyrastala väčšinou už od škôlky.

        Najčastejšia otázka žiakov, keď sa rozprávame o ich budúcnosti je: Vedeli ste už v ZŠ, čo budete robiť, chceli ste byť učiteľkou? Monika, vedela  si už v základnej škole, aké povolanie chceš vykonávať v budúcnosti? Aký odbor si nakoniec vyštudovala a kedy si sa preň rozhodla?

       Netušila som vôbec, čo chcem robiť v budúcnosti, ale už na základnej škole, v 7. ročníku ma veľmi bavilo fotografovanie. A keď sme sa mali v 9. ročníku rozhodovať, kam na strednú školu, pamätám si, že triedna pani učiteľka Chvojková mi našla školu, na ktorej sa študuje odbor fotografia. Ale v tých časoch som bola veľmi zaľúbená a predstava, že odídem na internát sa mi veľmi nepozdávala. Rozhodla som sa teda ostať blízko domova a začala som študovať na Pedagogickej a sociálnej akadémii, odbor: animátor voľného času. Dnes už ten odbor nie je. No, nesťažujem sa, že som sa takto rozhodla, je to odbor, ktorý ma naučil pracovať s deťmi/ľuďmi a získala som kreatívnejšieho ducha. Ale s fotením som neprestala, bavilo ma to a neskôr som sa stala viac-menej triednou aj školskou fotografkou a vo voľnom čase som fotografovala už na lepšej úrovni.

       Čo by si poradila terajším deviatakom a najmä ôsmakom, ktorí stoja pred výberom školy? Rozhodovať sa srdcom či rozumom? :-)A čo mladší žiaci? Je potrebné byť už v základnej škole aktívny a tvorivý?

       Škola by sa nemala brať ako niečo, kde sa trpí a čaká na poslednú hodinu. Jasné, sú dni kedy nesvieti slnko, ale treba si vážiť, že Vám učitelia dávajú do života veľa vedomostí a snažte sa im spätnou väzbou za to odvďačiť.Terajším deviatakom by som poradila, aby mysleli, nielen 4 roky vopred, ale na dlhší časový úsek. :) Vyberajte si školu, pri ktorej už teraz cítite, že ten daný odbor by Vás bavil a nenechajte sa ovplyvniť okolím, oni to za Vás nevyštudujú. Je to Vaša budúcnosť a ako sa hovorí: ,, Každý si je strojcom vlastného šťastia.” A keď máte možnosť sa  rozhodnúť teraz, čo budete robiť,  konajte tak, aby ste neboli potom sklamaní.

     Čo nám prezradíš o svojej súčasnosti? Fotoaparát je Tvoj kamarát či spolupracovník? Hovorí sa, že krása spočíva v oku toho, kto sa díva. Z tvojich fotografií jednoznačne vidieť, že dokážeš odhaliť krásu u každého človeka. Na aké fotenie sa tešíš najviac?

      Nevyhľadávala som prácu, ktorej odbor som vyštudovala. Po strednej škole som pracovala niekoľko rokov vo fotoslužbe. Super, našla som si prácu, kde som bola v kontakte s fotografiou a získala som veľa nových skúseností. Až prišlo obdobie, kedy som nestíhala po práci spracovávať fotografie. A po dlhom zvažovaní som sa rozhodla, že fotografovanie je to, čo ma už roky baví a dnes môžem povedať, že aj živí. Bolo to najlepšie rozhodnutie, aké som mohla urobiť. Mňa najviac napĺňa práca s ľuďmi a mojím obľúbeným typom fotenia sú svadby, celkovo zaľúbené páry a potom detičky, rodinky a niekedy si odfotím aj spoločenské akcie. A v tomto mi pomohol aj odbor, ktorý som vyštudovala, takže výber školy nebol úplne z cesty.

      Bez plánov sa človek nedokáže posúvať ďalej. Máš ešte nejaké ďalšie vysnívané profesijné ciele? 

       Ja mám potrebu sa stále učiť nové veci, ale ak mám byť konkrétnejšia, malá túžba je mať raz fotografie v módnom časopise. Ale vôbec sa zatiaľ nezameriavam príliš na tento typ fotografie, iba okrajovo, kedy si vymýšľam vlastné projekty s kamarátkami. Zatiaľ na to ešte netlačím. :) Venujem sa teraz najmä svadbám a v nich sa snažím zdokonaľovať.

     Nepovinná otázka ߘ꺠Chcela by si niečo odkázať žiakom alebo aj učiteľom jubilujúcej školy?

     Možno len: Choďte si za svojimi snami! A učiteľom želám pevné nervy. :-)

   Ďakujeme, Monika, za úprimné odpovede. Žiaci a ich rodičia, učitelia, zamestnanci ZŠ s MŠ na Školskej ulici Ti prajú veľa úspechov a veľa priaznivých dní. A dofotenia!

                                                                                            Pýtala sa: Mgr. V. Hnilová

Fotografie poskytka Monika.