Nájsť zmysel života v každodennej malej práci, v malých postupných krokoch? Téma v dobe, keď pomýlene obdivujeme len konečný veľký úspech a vonkajšie pozlátenie, zaskočila viac ako pominulé roky. Veď koho dnes len tak bez senzácie zaujme osud nejakej botaničky, ktorá celý život zbierala rastliny a zaznamenávala ich druhy tak, že dodnes z jej diela čerpáme informácie? Možno aj preto sme zo školského kola do národnej súťaže HNČ 2024 poslali tento rok len dve práce, o to cennejšie. Stoja za prečítanie, možno Vás presvedčia aj o tom, že aj vaša „neviditeľná“ každodenná práca pre iných má zmysel. Robíte to pre seba.
Načerpajte inšpiráciu a zamyslite sa...
MALÉ VÝHRY
Ľudia často hovoria: „Robte, čo vás baví!“ Nie je tak trochu nudné robiť len to, čo nás baví? Dôvod, prečo radosť pociťujeme, je práve ten, že je len občasná. Človek v živote musí pocítiť smútok, hnev či zúfalstvo, aby opäť vstal a cítil radosť, naplnenosť a pokoj sám v sebe. Aj v práci, ktorá vás napĺňa, budú zlé momenty. Pri zvolení cieľov a cesty k nim si to pozorne rozmyslite. Ak je to čokoľvek a dáva vám to zmysel a baví vás to, je to správne. Práve vtedy vám každodenná práca nebude vadiť, ale bude vás napĺňať.
Mladí v dnešnej dobe chcú veľa za málo práce. A preto som si povedala, že to nebude môj prípad, že budem iná, pôjdem proti prúdu. Všetci vždy videli iba výhry a úspechy, ale už nikto netušil, čo je za tým. Už sedem rokov každý deň vstávam a idem plávať. Sú dni, kedy by som ostala ležať a nikam nešla. Vždy však malý hlások vo mne zaznie, prečo som vlastne začala a prečo stále pokračujem. Nie kvôli výhram ani kvôli peknému telu, to sú len benefity.
Čím som staršia, tým viac si uvedomujem, ako veľmi mi šport pomohol vnímať každý moment ako výhru. Nikto nevidí, čo sa preháňa v mojej hlave na pretekoch. Sú to moje vnútorné dialógy, bez ktorých by som to nikdy nezvládla. Môj prvý tréning, moja prvá medaila, prvé sklamanie - to všetko sú v mojom celom živote chvíle krátke ako mihnutia oka, ale aj tak sú to dôležité momenty, ktoré ma doviedli až sem. Nie pri každom som pociťovala radosť, ale aj to je súčasť života. Človek musí robiť malé kroky vpred a nechcieť hneď všetko naraz. Keď sa chcete naučiť rýchlo plávať, nemôžete skočiť do bazéna a začať šprintovať, chce to trpezlivosť, vytrvalosť a poctivosť a dočkáte sa. Pri dosiahnutí svojich cieľov sa snažím zameriavať na to, aby som to bola práve ja, s kým sa budem porovnávať. Nehľaďte na ostatných, každý z nás je úplne iný, má úplne odlišný osud a iné prekážky. Aj k tomu vedie dlhá cesta, kým si dokážete povedať na pretekoch: „Skús do cieľa prísť šťastnejšia a uži si to, neprišla si sem predsa všetkých poraziť!“ V konečnom dôsledku je to práve vaša hlava, ktorú sa snažíte presvedčiť, že ešte vládzete a s ktorou bojujete. Disciplíne som sa tiež naučila vďaka športu, ak si myslíte, že na každom tréningu som motivovaná, ste na omyle. Motivácia prichádza a odchádza, ale disciplína ostáva. Nemajte obavy z vecí, ktorých sa bojíte, práve tie vás posúvajú ďalej. Vykročte zo svojej komfortnej zóny, nebudete síce stále robiť niečo, čo vás baví, ale aj malé zmeny sú prospešné. Práve preto si myslím, že po každej búrke vyjde slnko. Je úplne jedno, o čo ide, vždy treba byť vďačný za tie najmenšie výhry, lebo práve tie nás dovedú až k cieľu.
Pamätajte, že malé, drobné a možno nezmyselné práce - ako vstať z postele, urobiť si úlohy či sa ísť prejsť a natrhať si kvety, z nás budujú ľudí, akými sa stávame. Keď som sa pripravovala na prijímacie skúšky, bola to naozaj strastiplná cesta plná prekážok, ale ten pocit po odovzdaní testu bol neuveriteľný. Viem, že ak ma aj nepríjmu, bude to veľká skúsenosť a skúška, ktorá ma bude v živote navždy sprevádzať. Nebyť v niečom dobrý vás nemá odradiť, ba naopak - má vás to prinútiť sa zlepšiť. Veľakrát vo vašom živote budú ľudia, ktorí vás budú zhadzovať a niekedy tam nebude nikto, kto vás pochváli či uteší, preto si musíte uvedomiť, že žijete a pracujete len pre seba, pre nikoho iného. Podľa mňa zmyslom každodennej práce je cieľ, ktorý vďaka nej dosiahnete. Aj keď by som rada poznamenala, že práve cesta je cieľ. A tak by som na záver rada dodala - nevzdávajte sa a vždy si spomeňte, prečo ste začali.
Karolína Rendeková, 8.A
NIE JE TO LEN O ZÁĽUBÁCH
Otvorili sme oči, začali spoznávať svet. Prvé kroky, slová, myšlienky sa nám vplietli do života. Postupne prichádzal problém za problémom, cieľ za cieľom a po neúspechu úspech. No stále sme tu aj so všetkým, čo nás doposiaľ stretlo, bez ohľadu na to, či to je dobré alebo zlé. Našli sme veci, ktoré nás bavia, ale život nie je len o tých a sú aj také, ktoré robiť musíme, či sa nám to páči alebo nie.
Občas sa zamýšľam nad tým, ako môžem aj vo veciach, ktoré ma úplne nebavia, nájsť niečo pozitívne, nejaký zmysel. Je to naozaj ťažké , ale mojim rodičom sa asi tiež nechce vždy upratať, ísť na výlet, urobiť každú maličkosť o ktorú ich poprosím. Ale vždy ich poteší, keď sa poďakujem a ocením to. Myslím si, že takto vedia nájsť zmysel v každej jednej veci dospelí. A tí mladší? U mladších sa to podľa môjho názoru prejavuje trochu inak. Hlavne o tom premýšľame a cítime to. Vieme, čo je správne a hlavne prečo, no nevieme to dať najavo. Ukázať niekomu, že má zmysel umyť riad, je ťažké. Niekedy až nechápem, ako to moji rodičia vedia tak dokonale opísať. Ale priznávam, že je to potrebné bez akýchkoľvek výhovoriek. A tie veci čo nás bavia? Sú to veci, v ktorých nemusí vidieť význam, potešenie nikto iný okrem nás. Paradoxom je, aké môžu byť tieto činnosti odlišné. Napríklad niekto, koho baví tanec, sa čuduje tomu, koho baví box. Je to krásne, akí sú ľudia odlišní a jedineční. Však aj na veciach, ktoré nás nejakým spôsobom napĺňajú, vieme nájsť negatíva. Asi zo mňa skôr hovorí skúsenosť. Kolektív veľmi vplýva na tieto činnosti. Raz ma na tanečnej medzi seba neprijali a veľmi ma to trápilo. Postupovalo to a nakoniec som z tanečnej školy odišla. S odstupom času to vidím ako veľmi dobrú skúsenosť s ľuďmi, ale aj veľkú chybu. Človek by sa nikdy nemal vzdať svojho hobby, aj keď podmienky nie sú práve najlepšie. Stále to ľutujem, ale verte či nie, toto negatívum ma niekam posunulo. Prosím, nedajme sa ovplyvniť okolím.
Všetci sme asi zaregistrovali, že žijeme v dobe, kedy o zle počúvame viac ako o dobre. Prečo? Mnohí stratili úprimnosť a radosť z maličkostí. Dá sa to zmeniť, len musíme chcieť. Keď budeme naozaj chcieť, nájdeme zmysel vo všetkom pre nás zlom či dobrom.
Sarah Simonová, 8.A
Súťažiacim držíme palce, p. uč. Strakovej ďakujeme za povzbudenie žiakov a vážime si ich snaženie.
Novinové články v dnešnej dobe začínajú senzáciou už v nadpise. Všetkým dospelým, ktorí sa dočítali až sem, ďakujeme za každodennú prácu a starostlivosť, ktorú budú deti určite napodobňovať. Má to zmysel. Pekný deň!
VH