Novinky

• • • • • V zahraničí služobne - prvá časť

        • 1

          Trojica učiteliek cudzích jazykov - Mgr. Mária Šuhajová, Mgr. Jana Majerová a Mgr. Ingrid Straková - strávila jarné prázdniny na služobnej ceste. Cieľom bolo preskúmať možnosť obohatiť vyučovanie cudzieho jazyka formou priameho kontaktu s ním.  To je najefektívnejší spôsob. Prostredníctvom  Veľvyslanectva Ruskej federácie na Slovensku získala pani učiteľka Šuhajová kontakt školy číslo 606 s rozšíreným vyučovaním anglického jazyka v mestečku Puškin (bývalé Cárske Selo). Toto krásne mesto sa nachádza neďaleko Sankt Peterburgu  verejnou  dopravou či osobným autom sa do druhého najväčšieho ruského mesta dostanete do pol hodiny. Pani učiteľka rokovala s predstaviteľmi školy už v predchádzajúcom školskom roku.
          Naši hostitelia nám pripravili bohatý program, dojmy z pobytu dosiaľ spracúvame.  Hoci sme túžili sa s nimi podeliť bezprostredne, to nebolo možné.  Náš program začal ráno okolo ôsmej, do našich rodín sme sa nikdy nevrátili pred dvadsiatou treťou hodinou. No a ak sme si chceli pár slov vymeniť aj s našimi starostlivými domácimi, líhali sme si nezriedka aj po druhej hodine v noci.
          Hneď po prílete nás prijali v jednej z rodín, kde sme ochutnali silný ruský čaj s kapustníkom. V čase našej návštevy sa oslavoval  Deň obrancu vlasti, a tak sme sa dostali na koncert, z ktorého sme boli nadšené. Tri balalajky - z nich jedna úctyhodných rozmerov - a harmonika bravúrne predviedli hudobné diela svetových aj ruských skladateľov, staršie aj novšie. Zanietenie hudobníkov sa prenieslo do publika a nádherná hodina sa rýchlo minula. Pešia prehliadka mesta nás dosť vyčerpala a našu sprievodkyňu sme museli  uprosiť, aby nám povolila prestávku na čaj a kávu. Každý, s kým sme sa stretli, bol výborným znalcom histórie a nik si nenechal ujsť príležitosť, aby nás s ňou oboznámil.  A tak sme výdatne zásobené faktami z čias vzniku mesta Sankt Peterburg, ktoré založil cár Peter Veľký, reformátor vtedajšej krajiny, jej diplomacie, buovateľ  loďstva a armády. No aj s faktami z dôb jeho nasledovníkov, ktorí mali letné sídla práve v Carskom sele, s faktami z čias obidvoch svetových vojen,  z čias komunizmu, z čias po rozpade Sovietskeho zväzu. Boli sme na miestach, po ktorých chodil básnik Puškin - jeden z najvýznamnejších ruských literátov, po miestach, kde Jekaterininskij sobor nahradila na čas socha Lenina, po miestach, kde chránia historické dokumenty v podobe fotografií, sôch či makiet, popri obrovskom parku pri Jekaterininskom paláci. Uvítacia večera pozostávala zo zakúsok - tak sa nazývajú drobné chuťovky podávané pred hlavným jedlom - goriačim. K hlavnému jedlu sme sa nedostali, nakoľko sme boli zasýtené sleďmi, šalátom a nárezmi a nezvládli by sme dezert s čajom.
          Sobotný deň sme nazvali výstavný. Začal sa v modernom pavilóne, v ktorom je inštalovaná výstava Rossija moja istória. Začali sme históriou Sankt Peterburgu, pokračovali sme históriou z čias dynastií Rurikovcov a Romanovcov. Informácií bolo obrovské množstvo, prístupných podľa vlastného výberu interaktívne. Dejiny 20. storočia sme, žiaľ, nezvládli. (Snáď pri budúcej návšteve)
          Počas prestávky sme si dopriali bliny - palacinky v reštaurácii Teremok a súčasnú ruskú komédiu Cholop. Tá pranieruje súčasnú benevolentnú výchovu a hľadá spôsob, ktorým by sa rozmaný mladý muž mohol zmeniť na skutočného chlapa, ktorého ozdobou nie je majetok, no prísnosť k sebe a schopnosť zastať sa slabšieho. Odporúčame vyhľadať a pozrieť.
          Popoludní - až do záverečnej - sme strávili na výstave Grandmaket Rossiji. Obrovská maketa nás ohromila detailným spracovaním všetkého, čo sa dalo na nej vidieť. Mestá, železnica a iné spôsoby dopravy, oddych, športy, pôvodná architektúra ... Slovami neopísateľné!

           

          M. Šuhajová, J. Majerová, I. Straková

        • V zahraničí služobne - prvá časť: Čítať viac
    • • • V zahraničí služobne - druhá časť

        • 18

          V deň sviatku Obrancov vlasti sme strávili niekoľko hodín v memoriáli venovanom obrane mesta počas Leningradkej blokády. (mesto malo aj názov Petrograd, za sovietskej éry malo názov Leningrad, oblasť sa dodnes oficiálne nazýva Leningradská oblasť, pre mesto sa dnes používa pôvodný názov) Mesto sužované náletmi a ostreľovaním, počasím, ktoré je v tejto oblasti počas zimy surové, hladom, nedostatkom liekov sa bránilo bezmála 900 dní. V meste pritom hrali divadlá, vyučovalo sa, aby neupadala morálka obyvateľov. Pamätník má formu kruhu, ktorý symbolizuje smrteľné zovretie. Na jednej strane je kruh pretrhnutý, čo symbolizuje nepoddajnosť a túžbu po slobode. Je jednou z dominánt, ku ktorej sa zbiehajú významné dopravné tepny. Aby sme videli výstavu maliara Iľju Jefimoviča Repina, ktorá bola usporiadaná pri príležitosti 175. výročia jeho narodenia, manžel našej sprievodkyne Natálie stál niekoľko hodín v rade na lístky.  Ohromili nás monumentálne plátna s biblickými a historickými námetmi ako aj obrázky - miniatúry z rodinného života. Potom nasledovala prehliadka Kazanského soboru a Soboru Spas na krovi. A Nevského prospektu so zastávkami v Paláci kupcov Jelizejovcov a na Moste Aničkova s jazdeckými sochami. Cestou  naspäť do Puškina sme využili dráhu prvej ruskej železnice a metro. Na staniciach železnice a metra sme nemohli spustiť oči z dobovej výzdoby a vybavenia. Na vlastné oči sme sa presvedčili, že nikto nefajčil, na zemi nebol jediný ohorok z cigarety, jediná vypľutá a prilepená žuvačka, jediný odhodený papierik, či nebodaj plastový obal. Úprimne je mi ľúto, že u nás sa takýto poriadok zdá nedosiahnuteľný. Pritom je to veľmi jednoduché - ak si berieš z domu čokoľvek, odpad patrí jedine na miesta, ktoré sú na to určené. V niektorých prípadoch je potrebná sebadisciplína, ak jestvuje iba možnosť priniesť vyprodukovaný odpad domov.
          Nakoľko, ak sviatok pripadne na víkend, je voľný aj nasledujúci deň, využili sme aj pondelok na návštevu múzeí, do ktorých mali muži z dôvodu Dňa obrancu vlasti vstup voľný. Náš mladučký sprievodca Iľja nás vzal do Fjodorovského soboru - cárskeho chrámu, Ratnoj palaty - s múzeom prvej svetovej vojny a do Arsenalu - zbierky historických zbraní od čias rytierov. Videli sme, ako počas vojny boli pamiatky zničené a uvedomili sme si vytrvalosť, a akou bolo všetko zreštaurované podľa dobových snímok.
          Večer patril návšteve opery Barbier zo Sevilly. Pred predstavením sme ešte stihli navštíviť literárnu kaviareň, ktorá je literatúre a divadlu zasvätená dodnes a bohato navštevovaná súčasnými  ruskými umelcami.

           

          M. Šuhajová, J. Majerová, I. Straková

        • V zahraničí služobne - druhá časť: Čítať viac
    • • • V zahraničí služobne - tretia časť

        • 16

          Po dňoch voľna (po rusky vychodnye) sme sa išli pozrieť na školský život. Najprv sme na porade krátko prezentovali našu školu. Stránka našej školy veľm-veľmi zaujala. A to hneď na prvý pohľad, pretože naši ruskí kolegovia boli potešení skutočnosťou, že obidve školy majú v znaku sovu. Škola v Puškine má za sebou skoro 180-ročnú históriu, v tomto smere je naša 60-ročná ešte iba dieťaťom. Prevádzkujú dve múzeá - dejín školy a Alexandra Sergejeviča Puškina.  V nich lektormi sú žiaci. Zoznámili sme sa s triedou piatakov, od ktorých sme priniesli listy pre našich žiakov. Boli sme na otvorených hodinách geografie v siedmom ročníku a matematiky v prvom ročníku. Prvákov bolo 34 !!!  Maximálny počet na Slovensku je 22 žiakov v prvom ročníku! Veľmi nás oslovilo, že žiaci chodia do školy v uniformách. Prváčikovia pracovali celú hodinu, vystriedali sa všetky formy - individuálne, vo dvojici, v skupinách. Všetko hladko, bez jediného slovka navyše, s presným dodržaním pokynov od učiteľky. Pri práci vo dvojiciach a v skupinách sa nám veľmi zapáčilo pravidlo, ktoré mali žiaci dokonale  osvojené. Po skončení práce sa chytili za ruky a mlčky ich zdvihli nad hlavu, bez slova počkali, kým učiteľka prácu skontroluje.  Maximálne efektívne využitie času na prácu. Nakoniec žiaci sami zhodnotili, ako majú zopakované učivo o rovnosti a nerovnosti. Zapojili sme sa do hodín ruského, anglického a nemeckého jazyka.
          Popoludní prišlo to, čo sme najviac očakávali. Cesta na najstaršie miesta Sankt Peterburgu, na miesta, kde vzniklo. Viezli sme sa popri Fínskom zálive, videli sme miesta, kde je súčasná výstavba. Keď sme prišli k Neve , srdcia nám začali biť prudšie. Pri jazdeckej soche Petra Veľkého - Mednyj vsadnik, pri Isakijevskom sobore, na Palácovom námestí s Triumfálnym stĺpom a Zimným palácom, v ktorom je Ermitáž, sme skoro ani nedýchali. Na to, aby si človek prezrel Ermitáž, v ktorej sú umelecké predmety z celého sveta, by údajne potreboval 8 rokov.  My sme mali problém vybrať si, čomu sa budeme venovať vyše dvoch hodín, ktoré sme mali na prehliadku vyčlenené. Prešli sme cárske komnaty, talianske, nemecké umenie, egyptskú sálu, výstavu  impresionistov a práce klenotníka Carla Fabergého.  Na objednávku cárskej rodiny Romanovcov  vyrobil  vyše 50 veľkonočných vajíčok zo zlata, drahých kameňov, slonoviny, perlete. Vnútri sa ukrývalo prekvapenie pre obdarovaného. Tieto šperkové vajíčka patria k najvzácnejším klenotom, sú uznávané celosvetovo ako symbol zlatníckeho umenia a synonymum luxusu.
          Predposledný deň priniesol nostalgiu pred blížiacim sa odletom domov. Naplánované boli prehliadky palácov - Jekaterininského v Puškine a Paláca v Pavlovsku. V Jekaterininskom paláci sa nachádza replika známej Jantárovej komnaty, ktorá bola z Ruska vyvezená počas 2. svetovej vojny a doteraz sa nepodarilo ju objaviť.  Mali sme šťastie, nakoľko počas turistickej sezóny je čas na prehliadku celého paláca 40 minút. My sme ale mali 80 minút a ako bonus možnosť si Jantárovú komnatu odfotiť, čo pri skrátených prehliadkach nie je dovolené. Park otvárajú o siedmej hodine a palác o dvanástej. Turisti prichádzajú v lete k bráne paláca už ráno, aby sa dostali dovnútra a čakajú teda päť hodín.  Palác v Pavlovsku  vznikol ako rodinný palác, až neskôr sa zmenil na imperátorský. Sprievodkyňa ho nazvala palácom srdca, pretože bol s láskou vytvorený pre rodinný život.
          V predvečer odchodu sa dve krásne mestá s nami lúčili snehom. V ňom nám poslali pokoj a dôstojnosť,  keď sme už boli veľmi unavené. Večer dýchol na nás nostalgiou starých ruských filmov, keď sme sa náhlili na tržnicu, za hustého sneženia osvetlené reflektormi zastavujúcich sa  áut na priechode pre chodcov.  Rozlúčkový večer  aj s profesionálne pripravenou večerou bol v reštaurácií, večere počas predchádzajúcich dní nám pripravili s typickou ruskou pohostinnosťou vždy v inej rodine.
          Cesta na letisko vedie popri Pulkovskom pahorku. Viezli sme sa po nej poslednýkrát. Keď sme sa viezli v prvý deň z letiska do rodín, dozvedeli sme sa, že to bolo miesto, kde Sovietska armáda držala líniu obrany oddelená od nepriateľskej nemeckej armády iba spomínaným pahorkom a odhodlaním nevydať mesto nepriateľom. Domáci nám povedali, že je to miesto, kde každý milimeter zeme je nasiaknutý krvou obrancov Leningradu, nakoľko život vojaka na takomto mieste sa počítal na minúty. Napriek tejto skutočnosti sa do armády hlásili pätnásť- až sedemnásťroční mladí ľudia - chlapci aj dievčatá, ktorí oklamali odvodové komisie tvrdiac, že majú už osemnásť  rokov. Vojnové hrôzy pripomína nielen pamätník na týchto miestach, no aj socha plačúcej židovskej ženy v parku neďaleko školy a vežička na mieste, kde bola šibenica. Tá žena plače od poníženia, plače preto,  že nechápe, kto tak kruto zmenil jej doterajší život, prečo musí odísť odtiaľ kde žila, nevediac či sa vráti a stretne so svojimi blízkymi. Za líniu bol zodpovedný generál Chazov, ktorý sa  stretol s obyvateľmi Puškina a uvedomil si, koľko civilných osôb zahynulo vo vojne. Prejavil želanie byť pochovaný práve v tomto meste. Na tieto miesta budem tiež myslieť, keď budem klásť kyticu pri pamätníku pod Bôrom. Tým viac, že v tomto roku oslávime 75. výročie od konca 2. svetovej vojny. Pietneho aktu by sa mala zúčastniť  najmenej tretina obyvateľov nášho mesta. Rodičia by tam mali vysvetliť svojim deťom, že vzoprieť sa treba zlovôli a svojvôli tých, ktorí ideológiou a manipuláciou znepriateľuj obyčajných ľudí a vedú ich k nenávisti k iným podobne žijúcim ľuďom. Poukázať na hrdinstvo tých, ktorí riešili skutočné problémy a porovnať problémy tohto druhu so súčasnými pseudoproblémami. Priblížiť žiaľ žien, keď sa nevráti manžel, syn, brat, strýko... a nikto nevie, kde a či vôbec je pochovaný.  Skloniť sa v pokore pred tými, ktorí priniesli slobodu iným stratiac to najcennejšie - svoj život či zdravie. Keď čítam niektoré vyjadrenia k čomukoľvek na sociálnych sieťach, mám obavy, že je najvyšší čas na učenie sa tolerancii, rešpektu - aj k súperovi,  vyjadrenie svojho názoru slušným spôsobom a uvedomenie si toho, že nie vždy všetko skončí podľa našich predstáv, ale zažijeme aj smútok z prehry alebo z toho, že sme nemali pravdu.
          Sme vďačné za to, ako sme sa dokázali zblížiť s ľuďmi, ktorých sme videli prvýkrát v živote. V posledných dňoch sme konverzovali rusko-anglicko-slovensky, neuvažujúc o tom, kto z nás ovláda ktorý z jazykov. A rozumeli sme si. Príkladom toho je naša kolegynka angličtinárka Janka. Na otázku, čo by ešte potrebovala odpovedala takto: I need pokupiť podarki for my family.
          Z lietadla sme si ešte raz pozreli historické časti - spoznali sme ich podľa lesku zlatých kupol pravoslávnych chrámov - aj veže nových sídlisk, ktoré rastú v okolí mesta. Sankt Peterburg má 5 miliónov obyvateľov - to je toľko ako skoro celé Slovensko.
          Ďakujeme pánovi primátorovi Mgr. Igorovi  Husovi, na ktorého sme si zvykli ako na zriaďovateľa školy obrátiť sa s našimi potrebami. Pomohol nám prepraviť sa na letisko a späť.

          A ako budeme pokračovať? Ak nám všetky okolnosti budú priať, pokračovanie sme rozložili do troch etáp. O rok v marci príde skupinka  4 učiteľov zo školy číslo 606 z Puškina. Prijmeme ich vo svojich rodinách a budeme sa snažiť, aby sme im vrátili ich prijatie u nich. V máji 2021 by mala prísť skupina detí zo spomínanej školy a stráviť okolo siedmich dní v rodinách našich žiakov. V septembri 2021, keď bude v Puškine nádherne, pretože je to mesto parkov, by mali ísť naši žiaci na výmenu do rodín, s ktorými sa budú zoznamovať  prostredníctvom dopisovania si a rozhovorov s využitím moderných prostriedkov komunikácie.  Poznávacie zájazdy pripravujeme už tradične. A výmena žiakov by priniesla obrovskú skúsenosť všetkým zúčastneným. Prežiť a dorozumieť sa v neznámom prostredí je školou života, prináša  možnosť zdokonaliť sa v jazyku, no aj uvedomiť si silu zázemia, ktoré deťom dávajú starostliví rodičia a učitelia.

           

          Mária Šuhajová, Jana Majerová, Ingrid Straková

        • V zahraničí služobne - tretia časť: Čítať viac
    • • • Naši bývalí a úspešní (6.) - archeológ

        •        Archeológia je práca, o ktorej možno sníval aj niekto z Vás. Prinášame Vám rozhovor s Pavlom Hnilom, ktorý pracuje v Berlínskej slobodnej univerzite ako archeológ – orientalista. Zameriava sa na oblasť staroveku Blízkeho východu. Už v škole nie je  asi ani jedna jediná stolička či školská lavica, v ktorej Pavol sedel. Prešlo čosi viac ako 30 rokov odvtedy, ako brázdil chodby v priestoroch našej školy, no jeho školské úspechy nájdete zaznamenané v školskej kronike. Z nej sa napríklad dozvedáme, že Pavol ako ôsmak bol úspešným riešiteľom krajského kola  chemickej olympiády. Ako si spomína na svoje školské časy?

              Ako ďaleko je od základnej školy v Turčianskych Tepliciach k svetovej archeológii? Kedy prišlo rozhodnutie stať archeológom? Už v základnej škole? Prečo práve archeológia?

                 Od základnej školy v Turčianskych Tepliciach k svetovej archeológii nie je až tak ďaleko, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Ja som sa pre starovekú históriu rozhodol až na gymnáziu, a pre archeológiu Stredomoria a Blízkeho východu dokonca až na univerzite. No pri spätnom pohľade rozpoznávam, že je to vývoj, ktorý začal už na základnej škole. Už vtedy ma zaujímali dejiny a upútal ma spôsob ich výučby, len to ešte nebolo tak vyhranené. Mal som rád aj cudzie jazyky, matematiku a - ako ste zistili - aj chémiu. Zjavne som vtedy potreboval ešte niekoľko rokov, aby som si ujasnil, čo z toho by som chcel robiť profesionálne. Archeológia pre mňa znamenala možnosť skombinovať moje záujmy a túžby: starovekú históriu, cudzie jazyky, túžbu pohybovať sa v stimulujúcom okolí, pracovať aspoň časť roku na voľnom vzduchu a často cestovať do krajín Stredomoria a Blízkeho východu.

               Čo by si poradil ôsmakom a deviatakom, ktorí si teraz vyberajú strednú školu?

                 Radím vybrať si školu, ktorá sa k človeku najlepšie hodí a najlepšie ho pripraví na to, čo by v budúcnosti chcel robiť. Mne rozhodne pomohlo gymnázium so všeobecným zameraním, pretože som na konci základnej školy nevedel, čo presne chcem v budúcnosti robiť.

                Jedno porekadlo hovorí, že obuvníkove deti chodia bosé, ako vnímajú rodičov archeológov ich deti? Predpokladáš, že budú pokračovať v podobnom povolaní?  

                Poznám tak potvrdzujúce, ako aj vyvracajúce príklady tohto porekadla 😊 Moji dvaja synovia (štvrták a ôsmak) momentálne nejavia záujem o archeológiu, skôr naopak. Predpokladám, že archeológia je až príliš prítomná v ich živote, a tak nevidia dôvod ešte to zintenzívniť. Na vysvetlenie – aj moja manželka je archeologička, oni sami boli príležitostne s nami na výskumoch v Sýrii, Turecku a Arménsku, a aj počas našich dovoleniek pri mori sú často v blízkosti nejaké archeologické lokality. Ale nik ich nenúti pokračovať v archeológii – budem rád, keď si vyberú niečo, čo baví ich. Rád sa nechám prekvapiť. Moji rodičia mi pri voľbe povolania dali ten najlepší príklad tým, že mi nechali voľnosť a nikdy ma neblokovali v mojom rozhodnutí pre archeológiu. A dodnes som im za to vďačný.

               Ako archeológia spolupracuje so súčasným svetom a  modernými technológiami? A ako je to na Slovensku? Potrebuje Slovensko archeológiu?

               Archeológia je časťou moderného sveta – ekonomicky, politicky, filozoficky i technologicky. Moderné technológie ju doslova zrevolucionizovali, hlavne čo sa týka dokumentačných, diagnostických a datovacích metód. Na väčších moderných výskumoch bývajú napr. nasadzované georadary na zistenie toho, čo sa nachádza pod zemou, dróny na vyrobenie každodenných trojdimenzionálnych modelov toho, čo sa vykope a berú sa vzorky zeme, kostí, semienok, uhlíkov atď. Desiatky analýz nám pomáhajú datovať a vysvetliť nálezy a lokality, ktoré skúmame. Čo sa týka Slovenska, nepoznám situáciu do detailov, pretože už dlhé roky žijem mimo. Z publikácií mám dojem, že moderné technológie sa postupne presadzujú aj tu, no kvôli celkovému podfinancovaniu vedy sa to stále deje v nedostatočnej miere. Slovensko rozhodne potrebuje archeológiu a hlavne zanietených archeológov i laikov, pretože bez nich by sa nenávratne stratili nálezy a informácie, ktoré dnešný rozmach zemných prác vynáša na povrch.

                Môžeš nám prezradiť, akú archeologickú záhadu aktuálne riešiš? Ktorý archeologický nález v histórii považuješ osobne za najzaujímavejší?

                  Aktuálne pracujem na dvoch projektoch. Jeden je v Turecku, kde vykopávame chetitské mesto Nerik z 2. tisícročia pred n.l. Toto mesto stálo v pohraničnej oblasti s Kaškami a niekoľkokrát bolo nimi dobyté. Kaškov poznáme z klinopisných tabuliek ako nepriateľov Chetitov, no archeologicky sme o nich doteraz nič nevedeli a až výskum tohto mesta nás posunul dopredu. Druhý projekt je vysoko v arménskych horách – kopeme tam vo výške 2850 metrov nad morom, kde sme našli veľké bazaltové sochy rýb. Miestni pastieri ich volajú „dračie kamene“. O nich sa vie ešte menej ako o Kaškoch; patria k najprekvapujúcejším a najzáhadnejším objektom, s akými so sa doteraz vo svojej archeologickej kariére stretol. Trvalo nám niekoľko rokov, kým sme dokázali, že tieto sochy boli zrútené už pred 4200 rokmi a že ich s veľkou dávkou pravdepodobnosti postavili dokonca pred 6000 rokmi. Teraz sa snažíme dešifrovať, kto a prečo ich tak vysoko v horách postavil.

               Čo sa týka druhej otázky, zdá sa mi prakticky nemožné vyhlásiť niektorý archeologický nález za najzaujímavejší v celej histórii. Považujem za užitočnejšie uviesť vedecké objavy, ktoré nám umožňujú interpretovať samotné archeologické nálezy. Za najvýznamnejšií objav považujem rádiouhlíkovú metódu, bez ktorej by sme nemohli spoľahlivo datovať vačšinu nálezov. A za najzaujímavejšiu považujem genetiku, ktorá sa v čoraz väčšej miere nasadzuje na skúmanie pôvodu ľudstva, zdomácnenia zvierat, migrácií atď.

               Chceš niečo odkázať súčasným žiakom a učiteľom školy?

                  Učiteľom môžem odkázať, že viac ako známky a učivo ma formovali osobnosti niekdajších učiteľov, ich zanietenie a aktívne metódy výučby. Žiakom odkazujem, že sa v škole oplatí sústrediť sa. Odporúčam to aj na predmetoch, ktoré momentálne možno považujete za nepotrebné. Strávite v škole beztak veľa času a bola by škoda, keby ste ho kvôli nude úplne stratili. Vtedy som považoval za absurdné tvrdenie, že všetko sa mi raz zíde. No dnes vidím, že aj keď nie „všetko“, aspoň niečo na tom bude. Nebol by som napríklad čakal, že mi okrem dejepisu pre archeológiu nesmierne poslúžia aj poznatky z matematiky, fyziky, chémie a biológie. No presne to sa stalo. Na dobrých základoch sa neskôr ľahšie stavia...

               Žiaci ZŠ Ti ďakujú za rozhovor a ďakujú za to, ako dobre reprezentuješ Turčianske Teplice a Slovensko v krajine, ktorá Ti je teraz domovom.

                  Aj ja ďakujem žiakom ZŠ za to, že ma oslovili. Cítim sa poctený a želám Vám veľa úspechov v škole i v živote!                                                                                                                                                                 (VH)

        • Naši bývalí a úspešní (6.) - archeológ: Čítať viac
    • • • Bez práce nie sú koláče

        • Bez práce nie sú koláče: Čítať viac
    • • • Gratulujeme najlepšej v celoslovenskom kole!

        • Ruské slovo 2020- Košice  - celoslovenské kolo v prednese ruskej poézie a prózy a speve

            Tohtoročná téma: Ďakujeme za mier. Saška po štvrtýkrát obhájila 1.miesto tentoraz už vo vyššej kategórii a vo veľkej konkurencii. Hrdí sú na ňu určite najbližší, spolužiaci, kamaráti a pani učiteľky. My Saške ďakujeme aj za výbornú reprezentáciu školy a prajeme veľa ďalších podobných úspechov.                                                (adm)

        • Gratulujeme najlepšej v celoslovenskom kole! : Čítať viac
    • • • Naši bývalí a úspešní (5.) - starostka a cvičiteľka zumby

        • Aj o zdravom životnom štýle 

           

              Zaujímavé uplatnenie si v živote našla aj naša bývalá žiačka Lucia Staňová. V našej škole navštevovala tzv. matematickú triedu, stredoškolské štúdium absolvovala na Obchodnej akadémii v Martine. Po maturite sa stala certifikovanou inštruktorkou ZUMBA Fitness programu. V súčasnosti je starostkou obce Moškovec, učiteľkou v ZUŠ (tanečný odbor), inštruktorkou ZUMBY a študentkou na SOŠ pedagogickej v Turčianskych Tepliciach. Aj napriek svojej zaneprázdnenosti nám ochotne odpovedala na naše otázky.

               Lucia, väčšina žien si Tvoje meno spája so zumbou. Z Tvojich verejne dostupných videí vidieť nadšenie, energiu, ale aj tvrdý tréning. Čo je pre Teba najťažšie na tejto práci a čo Ťa, naopak, na nej teší?

          Áno, zumba je moja vášeň a venujem sa jej už 9 rokov. Počas tohto obdobia som si spravila veľké množstvo certifikátov spojených s pohybom, tancom či stravovaním. zumba otvára srdcia, prinavracia chuť do života, zbavuje stresu, je to svetielko na konci náročného dňa mnohých žien na svete. Preto ju milujem a budem sa jej venovať pokiaľ budem môcť. Ale, samozrejme, je to aj náročná práca , fyzicky i časovo. Chcem sa posúvať ďalej, zdokonaľovať, vzdelávať, prinášať nové nápady, novú energiu na hodinu, čo so sebou prináša veľa precestovaného času hlavne počas víkendov.  

           Od zumby k zdravému životnému štýlu je len krok. Riadiš sa nejakými špeciálnymi pravidlami, ktoré odporúčaš aj svojim spolucvičiteľkám?

               Čo sa týka môjho stravovania, som veľmi špecifický človek a mám veľa stravovacích zásad. V podstate som na sebe počas rokov odpozorovala, ktoré stravovanie je pre mňa a moje zdravie najoptimálnejšie, aj keď oblasť stravovania skôr považujem za celoživotné vzdelávanie. Veľmi rada posuniem svoje vedomosti všetkým, ktorí majú chuť žiť zdravší a hodnotnejší život. Jedno však prezradím, mňa neuvidíte jesť sladkosti. 

              Momentálne si aj starostkou obce Moškovec. Ktorá povinnosť vyplývajúca z tejto pozície Ťa baví najviac? 

               Pozícia starostky je pre mňa obrovská výzva, pristupujem k nej s veľkým rešpektom. Nakoľko som na obci sama, je to veľmi náročné, ale postupne sa snažím stotožniť s touto pozíciou. Teší ma však, keď viem byť nápomocná, a keď  sú moje rozhodnutia správne. 

               Lucia, zasadnúť do školských lavíc, keď už máš pracovné aj rodičovské povinnosti, je asi dosť náročné. Ako relaxuješ? 

               Musím sa priznať, že sedieť v lavici je momentálne moja jediná relaxácia a aj to neviem obsedieť na prednáškach :-). Som veľmi rozlietaný človek a aj s mojimi deťmi dávame prednosť pohybu na čerstvom vzduchu. Som asi trošku maniak, pretože moje hodiny zumby beriem ako relax, užijem si ich naplno. Odchádzam z nich spotená ako myš, zadychčaná, ale s úsmevom a spokojnosťou. Zumba ženy sú úžasné bytosti a obdivujem každú žienku, ktorá si pri práci, deťoch, domácnosti nájde čas na seba.  

               Pamätáš si nejaký zážitok, ktorý Ti pripomína základnú školu? 

               Pamätám si veľa vecí, branné cvičenia, spoločné výlety, stretávanie v parku každé ráno, a guľovačku cestou domov, to bol boj na život a na smrť - prejsť cez park suchá ku vlaku. 

                 Si v kontakte so svojimi bývalými spolužiakmi, prípadne učiteľmi?

                Veľmi rada prehodím pár pekných slov s mojou bývalou pani učiteľkou Ivkou Lettrichovu, zhodou náhod sme sem-tam susedky, a občas si spolu zatancujeme aj na mojej hodine. Už ako žiačka som ju mala veľmi rada. Obdivujem jej vitalitu. Keď sa niekedy náhodne stretneme so spolužiakmi, rada sa s nimi porozprávam, boli sme skvelá partia a s niektorými sme spolu študovali aj na SŠ. Plánovali sme aj väčšie stretnutie, verím, že sa to  podarí zorganizovať. 

               Čo by si zaželala našej jubilujúcej škole, žiakom, prípadne učiteľom?

          Želám každému, nech nájde v živote to, čo ho robí šťastným. Nech každú prekážku beriete ako výzvu a možnosť niečo nové sa naučiť. Život je hra, tak hrajme s čistými kartami. 

          Ďakujeme Ti, Lucia, za rozhovor a prajeme Ti veľa úspechov v osobnom i pracovnom živote.

                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                        (ZM) 
        • Naši bývalí a úspešní (5.) - starostka a cvičiteľka zumby : Čítať viac
    • • • Gratulujeme!

        • Úspešné krajské kolo Šalianskeho Maťka 2020

          
          

        • Gratulujeme!: Čítať viac
    • • • Vajanského Martin 2020 – školské kolo

        • 20.2.2020 sa uskutočnilo školské kolo najznámejšej postupovej súťaže - Hviezdoslavov Kubín, ktorá v našom regióne nesie názov Vajanského Martin. Výborní recitátori a aktívni žiaci si v našej veľkej škole museli ustriehnuť všetky súťaže, aby sa na nich mohli zúčastniť a stihli sa aj tento rok pripraviť. Opäť sme si vypočuli mnohé vynikajúce prednesy. Porota to mala naozaj veľmi ťažké, takže rozhodoval napr. aj  výber textu a jeho porozumenie v prednese a športovou terminológiou povedané , rozhodujúce boli možno „stotiny“, a tiež platí, že nie každý „športovec“ má vždy svoj deň. Sme radi, že pravidlá súťaže umoňujú to, že je možné nominovať postupujúceho z 2. miesta.

              Všetkým ďakujeme za účasť, postupujúcim prajeme, nech sa im darí  v obvodnom kole, ktoré sa uskutoční v polovici marca. Veríme, že  Vy, ktorí ste sa tento rok zapojili, využijete nadobudnuté skúsenosti aj v praktickom živote a tešíme sa na stretnutie s Vami aj nabudúce. Gratulujeme preto všetkým!

          I. kategória – POÉZIA

          1.Ema Tarašová, 3.B

          2.Samuel Pinďák, 3.B

          3.Barbora Beňová,3.B 

          Čestné uznanie: Paulína Pinďáková, 3.B

          I. kategória – PRÓZA

          1.Lenka Šmalová. 3.B

          2.Alžbeta Zelienková ,3.B;  Sarah Simonová, 4.C

          3. Petronela Zelienková , 4.B

          Čestné uznanie: Zuzana Koraušová, 4.B

          II. kategória – POÉZIA

          1.Roman Valaštík, 5.D

          2.Alžbeta Kufová, 5.A

          3. Terézia Ondríková, 5.B

          II. kategória – PRÓZA

          1.Tatiana Hvizdáková, 5.B

          2.Alexandra Šuhajová, 5.B;  Timea Chabadová, 6.A

          3. Emma Šimová, 5.A ; Viktória Šišková, 6.A

          Čestné uznanie:  Matúš Cvik, 5.A

          III. kategória – POÉZIA

          1.Alexandra Habiňáková, 7.A

          2.Janka Kovalčíková, 7.A

          3. Viktória Mariana Černáková, 7.C

          III. kategória – PRÓZA

          1.Adrián Ondrík, 8.A

          2.Miroslava Habiňáková, 7.A

          3. Sandra Dubovcová, 7.C

          Čestné uznanie: Mária Hrušková, 8.A

           

          Členovia jednotlivých porôt: Mgr. M.Zelienková, Mgr. I. Kolenová, Mgr. V. Hnilová, Mgr. M. Michalíková,  Mgr.Z.Hanusová, Mgr. J. Kovalčíková

           

           

        • Vajanského Martin 2020 – školské kolo : Čítať viac
    • • • Krajské kolo OSJL s naším zastúpením

        • Vo štvrtok 13. februára 2020 v priestoroch Gymnázia na Varšavskej ceste v Žiline  ôsmačka Aďka Kevická (8.C)   statočne zabojovala v konkurencii deviatakov.V krajskom kole olympiády zo slovenského jazyka a literatúry sa stala úspešnou riešiteľkou. Ďakujeme sa výbornú reprezentáciu školy. Veľa podobných úspechov jej prajeme.      V. Hnilová

        • Krajské kolo OSJL s naším zastúpením: Čítať viac
    • • • Prvé tohtoročné umiestnenie v krajskom kole

        • Dňa 12.2.2020 sa konalo krajské kolo 14. ročníka celoštátnej súťaže Ruské slovo. Súťaž prebiehala  v troch súťažných disciplínach: prednes poézie, prednes prózy a spev na zadanú tému – Ďakujeme za mier! Téma bola venovaná 75. výročiu víťazstva nad fašizmom.

            Našu školu po štvrtýkrát reprezentovala Saška Šuhajová (5. B), ktorá v disciplíne prednes poézie získala 1. miesto a postup do celoslovenského kola, ktoré sa uskutoční  28.2.2020 v Košiciach.

          Saške gratulujeme k výbornému umiestneniu a prajeme veľa šťastia v celoslovenskom kole!

           

                                                                                                                    MŠ :-)

        • Prvé tohtoročné umiestnenie v krajskom kole: Čítať viac
    • • • Naši bývalí a úspešní (4.) - reportér

        •      Medzi ďalších úspešných žiakov našej školy patrí aj Tomáš Velecký. S Tomášom sa poznáme od jasličiek, cez materskú školu, základnú školu až po gymnázium. Možno povedať, že sme prvé školské roky strávili v jednej triede. Spájajú nás spoločne detské, žiacke a študentské roky.

              Teraz Tomáša každý deň stretávam v našej obývačke a prihovára sa nielen mne, ale celému Slovensku z televíznej obrazovky. Tomáša poznáme z Televíznych novín, ale nebol vždy len televízakom, skôr viac písal ako hovoril na mikrofón. Ako novinár pôsobil v denníkoch Národná obroda, Sme a Hospodárske noviny. Zisťovali sme, ako si spomína na základnú školu a aké má ďalšie plány a ciele do budúcnosti. 

             Čo sa Ti, Tomáš, vynorí v pamäti, keď niekto spomenie časy základnej školy, roky, keď Tvoje kroky smerovali denne do  ZŠ Školská Turčianske Teplice? 

              Prvá spomienka patrí mojej prvej pani učiteľke Boďovej, ktorú som dostal v prvom ročníku. A spolužiakom. Vtedy sa do základnej školy chodilo osem rokov, takže sme spolu strávili naozaj dlhý čas. Počas tých rokov sa svet okolo nás poriadne zmenil. Patrím už ku generácii, ktorá si mohla vybrať, ktorý cudzí jazyk sa ešte na základnej škole naučí. A spätne s úsmevom spomínam, že keď som nastúpil do školy, učili ma, že mojou vlasťou je Československo, a keď som ju opúšťal, bolo to už Slovensko.

               Vedel  si už v základnej škole, aké povolanie chceš vykonávať v budúcnosti? Aký odbor si nakoniec vyštudoval a kedy si sa preň rozhodol?

               Ako úplne malý som chcel byť kozmonaut. Dnes sa na tom už len smejem. Potom som o sebe hovoril, že chcem byť lekár ako môj otec. Keď ale do rozvrhu pribudla chémia a biológia, opustilo ma to. Odvtedy som sa svojím budúcim povolaním veľmi nezaoberal. Zo základnej školy som akosi automaticky pokračoval na gymnázium, ktoré bolo v tom čase v tej istej budove ako ZŠ, na úplne vrchnom poschodí.

               Čo by si poradil terajším ôsmakom a deviatakom, ktorí stoja pred výberom školy? Rozhodovať sa srdcom či rozumom?

              Určite rozumom. Každý by sa mal pri výbere školy zamyslieť, či sa chce v dospelosti živiť hlavou alebo rukami. Ani jedna z týchto možností nie je menejcenná. Ak niekoho nebaví sedieť nad knihami, nech nepremýšľa o gymnáziu, a ten kto nevidí svoju budúcnosť napríklad v gastronómii a hotelierstve, nech sa neuberá zas týmto smerom. Dôležité je priznať si, čo žiaka naozaj baví, a vrhnúť sa práve do toho. Len tak si vyberie školu a neskôr prácu, ktorú bude vykonávať so záujmom a nasadením.

               Čo nám prezradíš o svojej práci v TELEVÍZII MARKÍZA? 

                Pracujem ako ekonomický reportér Televíznych novín. Všímam si problémy okolo nás a robím o nich televízne reportáže. Novinárčina sa od väčšiny iných povolaní líši tým, že reportér nedostáva zadania od nadriadených, ale náplň práce si musí vždy vyhľadať sám. Znie to super, a vlastne to aj je super, no nie je to vždy jednoduché. Novinár jednoducho musí mať prehľad, čo sa kde deje, a preto sa každý orientuje len na určitú oblasť - politiku, ekonomiku, šport, technológie, spoločenskú rubriku, počasie... atď.

                Máš ešte nejaké ďalšie vysnívané profesijné ciele? 

          Určite by som si chcel urobiť web s vlastným blogom a vlogom. Venoval by som sa na ňom outdooru v horách a na riekach, teda svojím koníčkom. Uživiť ma to neuživí, ale bude ma to baviť. Dnes sa o zážitky z kajaku delím len na instagrame, a vidím, že je o to celkom záujem.

               Čo by si zaprial svoje bývalej škole k jej 60. narodeninám?

          Aby mala čo najviac impulzov a priestoru rozvíjať v deťoch ich talent, schopnosti a vedomosti.

                Prajeme Ti, Tomáš, aby sa Ti darilo na všetkých „frontoch“ tvojho pracovného aj súkromného života a veľmi pekne Ti ďakujeme za rozhovor.                                                                      (MŠ )

        • Naši bývalí a úspešní (4.) - reportér: Čítať viac
    • • • Okresné kolo olympiády z dejepisu

        •        Dňa 14. 2. 2020 sa uskutočnilo okresné kolo olympiády z dejepisu. Žiaci si porovnali svoje vedomosti v teste, ktorý pozostával z monotematickej časti, úloh z príslušného učiva v ročníku a regionálnej histórie. Naša škola mala zastúpenie v kategóriách 7.- 9. ročníka.

                 Siedmačky Miroslava Habiňáková a Alexandra Habiňáková (VII. A) síce v náročnom teste neboli úspešnými riešiteľkami, ale mali vo svojej kategórii E najviac bodov, získali 1. a 2. miesto.

          V kategórii D ôsmaci obsadili:

          2. miesto: Andrej Pinďák (VIII. A)

          3. miesto: Pavol Daniel (VIII. A)

           

          V kategórii C deviataci vybojovali:

          1. miesto: Dominik Požeský (IX. A)

          3. miesto: Emma Siekelová (IX. A)

           

          Úspešným riešiteľom testu vo svojej kategórii bol aj Jakub Piliar (IX. A).

                  Všetkým žiakom ďakujeme za účasť, víťazom gratulujeme a Dominikovi a Andrejovi držíme palce v krajskom kole, ktoré sa uskutoční 24. marca 2020.

          KL

        • Okresné kolo olympiády z dejepisu: Čítať viac
    • • • DFS LÚČIK stále v hre

        • Zem spieva III.

                 Vážení rodičia a žiaci. Mnohí z Vás so záujmom sledovali sobotňajšie kolo relácie ZEM SPIEVA. Svojím vystúpením nás tu reprezentovali aj žiaci našej školy. V  konkurencii vynikajúcich súťažiacich zo stredného Slovenska nakoniec priamo nepostúpili do FINÁLE.

                      No to nevadí, ak ich chcete podporiť a dať im príležitosť ďalej rozvíjať talent, využite SMS hlasovanie a posuniete ich rovno do FINÁLE.

          Stačí poslať SMS HLAS v tvare:

           

          FINALE(medzera)Lucik na číslo 6666.

          (Cena sms hlasu je 0,50€)

           

          Za vašu podporu aj našich žiakov Vám vopred Ď A K U J E M E.

           

          ZEM SPIEVA
        • DFS LÚČIK stále v hre: Čítať viac
    • • • Olympiády z prírodovedných predmetov

        • 

          

          Záver minulého týždňa a začiatok tohto bol venovaný olympiádam z prírodovedných predmetov.

                 V piatok 7.2. sa uskutočnilo školské kolo olympiády z chémie žiakov 8. a 9. ročníka, pričom výsledky sú nasledovné:

          1. miesto – Šimon Pesel, 9. A

          2. miesto – Ema Košútová, 8. A

          Obidvaja postupujú do okresného kola.

           

                 Pondelok 10.2. sa konalo okresné kolo biologickej olympiáde v kategórii C (tiež žiaci 8. a 9. ročníka), v ktorom  si naši žiaci zmerali sily aj so žiakmi z Mošoviec. Podarilo sa im to výborne, nakoľko obsadili  prvé 3 miesta:

          1. miesto – Emma Siekelová, 9. A

          2. miesto – Šimon Pesel, 9. A

          3. miesto – Ema Košútová, 8. A

          Do krajského kola, ktoré sa bude konať v marci, postupujú prví dvaja.

           

          Všetkým blahoželáme a v tých vyšších kolách prajeme ďalšie vynikajúce výsledky.    

          DH

        • Olympiády z prírodovedných predmetov: Čítať viac
    • • • Naši bývalí a úspešní (3.) - študent medicíny

        • 
          

              V seriáli o rôznych povolaniach našich bývalých žiakov sme otázkami oslovili Filipa Faglica, ktorý z Turčianskych Teplíc odišiel za vzdelávaním až do Košíc.  Zvedaví sme boli, čo robí teraz, a zaujímali sme sa  aj o to, aké má ďalšie plány. Možno aj v jeho odpovediach nájdete inšpiráciu, kam po základnej škole.

           

              Filip, keď sa povie Školská Turčianske Teplice, na čo si spomínaš Ty?

                 Na základnú školu si spomínam jedine pozitívne. Bolo to nádherné obdobie, ktoré sem-tam narušila nejaká písomka či diktát, ale všetky tie krásne spomienky a zážitky stoja jednoznačne v popredí. Ešte stále si  živo pamätám, ako sme spolu s pani triednou učiteľkou zostávali dlhšie v škole, aby sme sa ako trieda zabavili, čo nám pomohlo utužiť náš kolektív.

              Vedel si už v základnej škole, čomu sa chceš venovať v budúcnosti? Aký odbor si nakoniec vyštudoval a kedy si sa preňho rozhodol?

               Počas základnej školy som ešte nemal konkrétnu predstavu o tom, čo by som chcel robiť. Alebo presnejšie, menil som  svoje rozhodnutie zo dňa na deň (raz som chcel byť učiteľom, inokedy architektom či právnikom…). 

               Moje rozhodovanie bolo o to ťažšie, že ma bavil takmer každý predmet. Ku koncu základnej školy som si bol však istý, že moje budúce zamestnanie sa musí týkať pomoci ľuďom. Už na základnej škole som rád pomáhal spolužiakom alebo aj žiakom z iných tried s učivom, ktorému nechápali.

               Na základe toho som sa rozhodol študovať na gymnáziu, a keďže ma bavili jazyky, tak na bilingválnom. Dlho som si myslel, že sa budem uberať pedagogickým smerom, vo voľnom čase som vyučoval aj v jazykovej škole (kurzy pre dospelých v rôznych firmách).

               Zlom prišiel približne pred dvomi rokmi, kedy som bol často chorý a viac času som trávil v nemocnici než doma. Veľmi sa mi páčil zanietený a priateľský prístup niektorých pediatrov, s ktorými som sa stretol, a preto som sa začal naklánať k rozhodnutiu študovať medicínu. K tomuto mi pomohol aj fakt, že som mal vždy veľmi rád prírodné vedy a aktívne som sa zúčastňoval na viacerých súťažiach.

               Krátko pred minulým letom sa na mňa obrátilo šťastie a získal som grant na stáž vo Fakultnej Nemocnici Motol, Praha. Tu som mal možnosť spolupracovať s lekármi a vidieť toto povolanie aj z ich uhla pohľadu. V nemocnici som trávil zvyčajne 12 hodín denne (dvojnásobok času, na ktorý som mal povolenie), vďaka čomu som sa stretol s nesmierne veľkým počtom prípadov, ľudských príbehov… To všetko ma priviedlo k môjmu definitívnemu rozhodnutiu: MEDICÍNA!

                  Zaujíma nás aj to, čo by si poradil súčasným ôsmakom a deviatakom, ktorí stoja pred výberom školy. Rozhodovať sa srdcom či rozumom? Počúvať rady dospelých?

                V prvom rade musím povedať, že ich v tejto situácii chápem, ide o ich prvé veľké rozhodnutie. Pri výbere školy by malo určite prevládnuť srdce, a preto by si mali vybrať niečo, čo ich bude baviť. Podľa môjho názoru môže byť človek skutočne šťastný, len ak robí to, čo má skutočne rád. Niekedy však, nanešťastie, trvá trochu dlhšie, kým na to človek príde. Z toho dôvodu je vhodné poradiť sa napr. s rodinou alebo učiteľmi, prípadne predstaviť si seba samého v rôznych profesiách. Ak by ani to nefungovalo, odporučil by som im vybrať si odbor so širším zameraním a časom sa už určite na niečo konkrétnejšie zamerajú.

          Aké sú tvoje ďalšie vysnívané profesijné ciele?

               Ako lekár by som sa chcel pravdepodobne zamerať na pediatriu alebo neurológiu, prípadne kompromis: pediatrická neurológia. Takisto by som chcel popri vykonávaní tejto profesie vyučovať na vysokej škole a možno sa zamerať aj na výskum.

          Čo by si na záver odkázal učiteľom a žiakom školy, ktorej brány si pred pár rokmi opustil?

                 Ďakujem všetkým bývalým učiteľom za to, čo ma naučili a že môžem iba s úsmevom na tvári spomínať na časy strávené v základnej škole.

               Na záver by som sa chcel takisto poďakovať, že som bol takýmto spôsobom oslovený, je to pre mňa nesmierna pocta. Prajem veľa ďalších úspešných rokov a veľa šťastia celému pedagogickému zboru a  žiakom školy!        

                                                                     Aj my Ti , Filip,  ďakujeme za rozhovor a prajeme Ti veľa úspechov.  

                                                                                                                                                                          (CHG)     

        • Naši bývalí a úspešní (3.) - študent medicíny : Čítať viac
    • • • Pracovné miesto

        • Základná škola s materskou školou, Ulica školská 447/2,   Turčianske Teplice           

           

          Turčianske Teplice, 07.02. 2020

                 Základná škola s materskou školou Ulica školská 447/2 v Turčianskych Tepliciach hľadá asistenta/asistentku učiteľa s nástupom od marca 2020.

          Kvalifikačné predpoklady:

                 Vzdelanie podľa Zákona č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch v znení neskorších predpisov a Vyhlášky Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky č. 1 o kvalifikačných predpokladoch pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov

          Ďalšie požiadavky:

          • Žiadosť o prijatie do zamestnania s kontaktnými údajmi /adresa, mail, číslo telefónu/
          • Profesijný životopis
          • Fotokópia dokladu o vzdelaní
          • Súhlas so spracovaním osobných údajov
          • Čestné prehlásenie o bezúhonnosti
          • Zdravotná spôsobilosť
          • Osobnostné predpoklady – empatia, schopnosť pohotovo a tvorivo riešiť prekážky vyplývajúce zo špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb

           

                 Žiadosť s Vaším  kontaktom a životopis doručte elektronicky zsturciansketeplice@gmail.com  alebo na horeuvedenú adresu do 12.2. 2020

                 Pohovor  sa uskutoční 18.2. 2020 o 14:00 v priestoroch Základnej školy na Ulici školskej v Turčianskych Tepliciach. Uchádzači predložia pri pohovore overenú kópiu dokladu o vzdelaní a súhlas so spracovaním osobných údajov, ostatné doklady predloží úspešný uchádzač.

          Škola nemá možnosť poskytnúť ubytovanie.

                                                                                                                       Mgr. Ingrid Straková

                                                                                                                            riaditeľka školy

        • Pracovné miesto: Čítať viac
    • • • Obvodné kolo MATEMATICKEJ OLYMPIÁDY

        •      Dňa 29.1.2020 sa v priestoroch CVČ uskutočnilo OK MO v kat. Z5 a Z9. Piatakom z našej školy sa mimoriadne darilo. Všetci traja žiaci z 5.A, ktorí sa  tejto súťaže zúčastnili, sa stali úspešnými riešiteľmi.

          Výsledky kategórie Z5:

          1. miesto: Richard Knižka  5.A

           2.miesto: Zdenko Cabuk 5.A

          úspešný riešiteľ: Alexander Gabriel  5.A

          Chlapcom želáme, aby sa im aj naďalej darilo v matematických súťažiach.

        • Obvodné kolo MATEMATICKEJ OLYMPIÁDY: Čítať viac
    • • • Naši bývalí a úspešní (2.)

        •        Medzi našich úspešných žiakov pred pár rokmi patril i Dominik Kevický. Aj súčasní pedagógovia si ho pamätajú vďaka úspechom vo viacerých olympiádach, ktorých sa zúčastňoval počas celého obdobia, kedy chodil do našej školy (napr. v predmetoch geografia, fyzika, chémia...). Po skončení štúdia na gymnáziu jeho kroky smerovali do Brna, kde je dodnes, a tak sme zisťovali, čo na Masarykovej univerzite študuje a aké plány má do budúcnosti.

          Dominik, vieme, že si stále v Brne, čomu konkrétne sa na univerzite venuješ?

                Aktuálne som doktorandom Geografického ústavu Přírodovědecké fakulty Masarykovej univerzity v Brne. Mojou oblasťou záujmu je volebná geografia, konkrétne sa zaoberám problematikou volebnej účasti a krajnej pravice.

          To je veľmi zaujímavé. Aby aj naši mladší žiaci mali jasnejšiu predstavu o Tvojom budúcom povolaní, mohol by si nám priblížiť, kde by si sa mohol zamestnať, keď ukončíš doktorandské štúdium?

                Mojím primárnym budúcim pracoviskom by mala byť akademická sféra - univerzita alebo akadémia vied. Tiež by som mohol nájsť uplatnenie vo verejnej správe, napríklad na štatistickom úrade.

          To je skvelé, presne na takej pozícii som si Ťa vedela predstaviť už keď si chodil na ZŠ. Pamätáš si na svoj najväčší úspech z toho obdobia?

             Neviem, či by som dokázal vybrať nejaký konkrétny. :-) Ale medzi veľké úspechy považujem svoje umiestnenie v rôznych olympiádach. Napríklad v geografickej alebo fyzikálnej olympiáde.

          Ja si Ťa pamätám aj ako zanieteného čitateľa detektívok. Nájdeš si popri štúdiu čas ešte na dobrú knihu?

              Určite. Dobrý deň si neviem predstaviť bez chvíľky relaxu pri knihe a tak to vyzerá aj v mojej izbe, kde už nemám pomaly miesto na nové knihy. :-)

          Dominik, väčšinu času tráviš v Brne. Ktoré miesto neobídeš, keď prídeš do Turca?

              Mám rád okolie Turca, tak keď môžem, tak sa chodím prejsť minimálne okolo Malého Čepčína, z ktorého pochádzam. A tiež sa snažím pozrieť, čo je nového v Martine  a v Turčianskych Tepliciach, ale to sa nie vždy podarí.

          
          Dominik, sme vždy veľmi hrdí na našich bývalých žiakov, ktorí si nájdu svoje miesto v živote. Ako hodnotíš svoju aktuálnu situáciu? Máš nejaký sen, ktorý by si si chcel splniť?

              So svojou súčasnou situáciou som veľmi spokojný, za čo môžem vďačiť aj skvelému prístupu učiteľov zo základnej školy, ktorí ma vedeli motivovať. A či mám nejaký sen? Rád by som zostal na univerzite a vyučoval mladších.

          Prajeme Ti, nech Ti vyjde všetko podľa Tvojich predstáv. Veľmi pekne Ti ďakujeme za rozhovor.

              Aj ja ďakujem za oslovenie. Zároveň chcem poďakovať mojim učiteľom zo ZŠ za ich vynikajúci prístup. Súčasným žiakom želám veľa úspechov!

          Ďakujeme. :-) (ZM)

        • Naši bývalí a úspešní (2.): Čítať viac
    • • • Okresné kolo  Šalianskeho Maťka

        •        Dňa 24. 1. 2020 sa v priestoroch Centra voľného času uskutočnilo okresné kolo súťaže v prednese povestí Šaliansky Maťko. Naši recitátori nesklamali a boli ocenení v  každej z troch kategórií.

           

          I. kategória (2. - 3. ročník)

          1. miesto: Lenka Šmalová (3. B)

           

          II. kategória (4.-5. ročník)

          2. miesto: Alexandra Šuhajová (V. B)

           

          III. kategória (6. – 7. ročník)

          1. miesto: Janka Kovalčíková (7. A)

          2. miesto: Viktória Šišková (6. A)

          3. miesto: Timea Chabadová (6. A)

           

                  Umiestneným dievčatám blahoželáme a všetkým zúčastneným ďakujeme za reprezentáciu školy.

          Lenke a Janke držíme palce v krajskom kole, ktoré sa uskutoční vo februári.

           

          KL

        • Okresné kolo  Šalianskeho Maťka: Čítať viac
    • • Predchádzajúci
      • 35
      • 36
      • 37
      • 38
      • 39
      • 40
      • 41
      • 42
      • 43
      • 44
      • Ďalší

• • Archív noviniek

    • August 2025
    • Júl 2025
    • Jún 2025
    • Máj 2025
    • Apríl 2025
    • Marec 2025
    • Február 2025
    • Január 2025
    • December 2024
    • November 2024
    • Október 2024
    • September 2024
    • August 2024
    • Júl 2024
    • Jún 2024
    • Máj 2024
    • Apríl 2024
    • Marec 2024
    • Február 2024
    • Január 2024
    • December 2023
    • November 2023
    • Október 2023
    • September 2023
    • Všetky