Dňa19.10. sme sa stretli s bývalými zamestnancami našej školy. V príjemnej atmosfére sme s nimi zaspomínali na obdobie ich pôsobenia na našej škole. ŠE
Vážené kolegyne, kolegovia, milí hostia!
Keď sa pominú letné dni a znenazdania prichádza chladnejší október, len tíško hľadíme okolo seba, čo sa to v prírode deje. Tá začne hýriť najkrajšími farbami- zlatožltá, červená, hnedá, pomaly sa vytráca zelená a nahrádza ju obyčajná šedá. Príroda očakáva príchod zimy. Tak nejako sa i človeku míňa rôčik za rôčkom, až nastáva jeseň života. Je to čas na spomínanie, a spomienky sú pestré ako tá príroda na jeseň. V spomienkach sa nájdu najkrajšie prežité roky, ale aj vážne až smutné obdobia. Ale život ide ďalej.
Október – Mesiac úcty k starším – by sa mal skôr premenovať na Mesiac životnej múdrosti. Lebo múdrosť, tá sa získava len rokmi tvrdej práce a skúsenosťami.
Každý z nás je akýmsi pútnikom na ceste životom. Niekedy sa zastavíme, odpočinieme si a uvažujeme, koľko sme toho prežili a čo všetko nás ešte v živote čaká. Objavíme na svojej prejdenej ceste krásne chvíle radosti z dobre vykonanej práce. Chvíľky, ktoré ako náruč rozkvitnutých poľných kvetov by sme chceli rozdať svojim blízkym, aby sme sa spolu s nimi tešili zo svojich veľkých i malých úspechov.
Každodenný život je popretkávaný ako vzácny koberec rôznymi nitkami: nitkami obyčajnými- to sú tie všedné, niekedy nekonečne dlhé dni, daždivé počasie, choroba či bolesť, ale sú popretkávané i zlatými nitkami pohody, radosti spojenej s návštevou detí, vnúčat, ale aj kamaráta či suseda. Z týchto dní čerpajte radosť, silu , chuť do ďalšieho života. Vaši blízki zas budú s láskou prijímať múdrosť, ktorou im odovzdávate zo svojich životných skúseností.
Stalo sa už peknou tradíciou, že sa stretávame na malej slávnosti venovanej práve vám, starším. Chcem sa vám všetkým úprimne poďakovať za vašu celoživotnú prácu, nech ste už pracovali na ktoromkoľvek mieste našej školy. Chcem vám úprimne poďakovať aj za prácu a lásku, výchovu žiakov, teda za prácu, ktorou ste prispeli k rozkvetu našej školy.
„Človek je krásny nielen vtedy, keď má pružný krok.
Človek je krásny podľa múdrosti, čo zračí sa mu v oku,
podľa vrások a bielych vlasov, podľa slov,
keď ponára sa v hovore s deťmi do rokov, keď aj on bol mladý.
Človek je krásny vtedy, keď ho ľudia majú radi.“
Želám vám z úprimného srdca pevné zdravie, aby sa vám vyhladili vrásky na čele, aby vám nezhaslo nadšenie pre všetko dobré a krásne, čo vás v živote obklopuje .Nedopustite, aby vám v srdci vyhasla láska k ľuďom.
Zabudnite na to, čo bolelo. Zahoďte čriepky toho, čo sa rozbilo. Rozhrňte suché lístie, čo opadlo a nájdete pod ním živý kvet lásky k nám – ľuďom.