Narodil sa v Gemeri. Vyštudoval Filozofickú fakultu v Bratislave. Pôsobil ako učiteľ na Pedagogickej škole i ako redaktor novín. Má dvoch synov Borisa a Andreja. Žije v Turčianskych Tepliciach. Píše pre dospelých ale hlavne pre deti. V svojich veršoch sa inšpiruje teplickou prírodou a životom v meste. Prospešná bola jeho spolupráca s logopédmi na básničkách o správnej výslovnosti Nepotkni sa, jazýček. Výstižné sú i jeho Hádanky. Deťom sa veľmi páčia básničky z knižky Mám básničku na jazýčku, Od čoho má slnko lúče, Veršíky o zvieratkách či Zarecituj básničku.
Drží sa hesla Ľudmily Podjavorinskej : Deťom treba rozdávať radosť.
A tretiakom z Turčianskych Teplíc na Ulici školskej radosť rozdal.
Oni sa ho opýtali:
Ako ste začínali?
- Rád čítam. Učil som sa básničky naspamäť a recitoval som. Rozhodol som sa, že i sám skúsim nejaké napísať. Spočiatku to nešlo.
Ktorá kniha vám je srdcu blízka?
- Ešte sa len robí. Vychádza z hry letí, letí... Pozor deti, báseň letí.
Od iných autorov?
- Blízka mi je kniha Ľuda Ondrejova Zbojnícka mladosť a Dobšinského rozprávky.
Ktorú knihu ste napísali prvú?
- Kde spí hnedé vajíčko.
Ako sa tvorí básnička?
- Básnička má vždy niečo, čo sa stalo a potom to upravím. Keď je rukopis hotový, hľadám kto prispeje na jej vydanie.
Ako ste začali spolupracovať s pánom Vrabcom?
- Spolu sme sa zoznámili vo vydavateľstve Osveta. Spolupracovali sme na knihe Šiel učiteľ poza školu, Od čoho má slnko lúče a iné. V knihe Hádanky pán Vrabec okrem kresieb použil i fotografie.
Pán básnik Ondrej Nagaj detské verše modernizuje (Vrabec a mobil), prináša nové motívy, zároveň však zdôrazňuje tradičné hodnoty domova, rodiny a citových vzťahov v nej. Nápadité veršíky deti zaujali aj rozosmiali, najmä v podaní samého autora.
marec 2012 Mgr. Elena Boďová