Vážení spolupracovníci, milí hostia!
Ak sa necítim dobre, som neistá, tlak situácií ma dostane na hranicu stresu až únosnosti, hľadám to, čo pre seba nazývam inšpiratívne osobnosti. Oslovil ma nedávno rozhovor s herečkou francúzskeho pôvodu žijúcou v Čechách Chantal Poullin. Moderátor sa rozplýval nad supermarketom, ktorý videl po Nežnej revolúcii v západnej Európe. Chcel vedieť, ako sa Chantal zmierila s obchodnou sieťou v bývalom Československu, keď sa rozhodla v ňom žiť. Očividne očakával, priam sa tešil na sťažnosti všetkého druhu. A to len preto, aby mohol prispieť svojou "troškou", aké bolo a je všetko zlé, ako nám bolo a je všetkým ťažko. Herečka ho ale zaplavila množstvom nápadov, ktoré sa v nej zrodili a a ich realizácia jej pomohla aj umožnila žiť svoj život užitočne a s nadhľadom. Namiesto negativizmu nápad, namiesto sťažovania užitočný čin – tak konala táto inšpiratívna žena.
Školstvo a s ním úzko prepojené učiteľstvo, otázky prevádzky škôl, školských zariadení, školského stravovania sú každodennou témou, ku ktorej sa vyjadrujú vari všetci - od odborníkov až po neprajníkov školstva či dokonca odporcov vzdelania. Aj keď riešenie je v nedohľadne a k uspokojivému stavu povedie dlhá cesta, o ktorej si navyše nie sme istí, že ju niekto pozná, stále držíme v rukách silné zbrane. Spolu s našou kolegyňou z Bardejova si myslím, že "v dobe, ktorá si vyžaduje jedinca schopného presadiť sa v ekonomicky orientovanej spoločnosti, je pedagóg, ale aj každý zamestnanec školy mimoriadne dôležitý. On so svojimi životnými skúsenosťami dáva žiakom ochranu pred búrkami doby, ale poskytuje im aj isté smerovanie. Čas so slovom, ktoré osloví srdce, s hudbou, ktorá rozozvučí city, s obrazmi, ktoré potešia oko a s textami, ktoré prebudia myšlienkové operácie, vedú k formovaniu zručností a postojov, je ten najkrajší nielen pre žiaka, ale aj pre dospelého, ktorý do vzťahu so žiakom vstupuje." Nie inštitucionálne, nie spoločenským postavením, ale svojou múdrosťou, čestnosťou, nadaním, láskou, empatiou a úctou k všetkému živému formujeme v žiakoch pozitívny vzťah k sebe samému, svojmu okoliu, odovzdávame nielen poznanie, ale aj schopnosť uvedomiť si krásy každodenného života. Ďakujem všetkým za zodpovednosť, s ktorou vykonávate svoju prácu najlepšie, ako dokážete. Striedajú sa chvíle, keď je naša práca pre nás povolaním, v ťažších chvíľach ju považujeme za zamestnanie s chvíľami, keď sa nám stáva poslaním až životným štýlom.
Zajtra uplynie 425 rokov od narodenia Jána Amosa Komenského, ktorý vyzýval k psychologickejšiemu prístupu k vyučovaniu i k sebe samému. Doba mu dala za pravdu, lebo často musíme zrevidovať a zmeniť mnohé z činností, ktoré sme niekedy mohli vykonávať rovnakým spôsobom dlhý čas. Chcel, aby výchova bola otvorená, príjemná a nenásilná. Otvorenosť má významné miesto aj v našom školskom vzdelávacom programe - otvorená škola je našou víziou. A skutočne musíme byť otvorení. Nedávno ma prekvapilo, že vysoké percento žiakov, ktorých máme na prvom stupni, bude o 25 rokov pracovať na pracovných pozíciách, ktoré dnes ešte ani nepoznáme. Preto máme v dokumentoch školy, že prostredníctvom štandardov - obsahových a výkonových - vedieme žiakov ku kompetenciám, ktoré sú potrebné celoživotne.
Prajem vám, milí spolupracovníci, aby ste medzi svojimi kolegami oslávili náš profesijný sviatok - Deň učiteľov - v pokojnej atmosfére, s radosťou a vierou, že prekážky doby prekonáte svojimi nápadmi a činmi, nedáte sa znechutiť. Veď aj Ján Amos mal vo svojej dobe množstvo odporcov. O nich ale dnes nevieme nič, kým Komenského tézy stále predstavujú výzvy a sú inšpiráciou aj pre súčasné školské systémy.
/SI/
